Švajčiarsky biskup Marian Eleganti v nedávnej reflexii (zverejnenej cez LifeSiteNews) adresoval kardinálskemu kolégiu naliehavú výzvu: Je čas na čestnú historickú inventúru liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile. Podľa neho je súčasná strata zmyslu pre posvätno a vytláčanie Boha z centra liturgie priamym dôsledkom spôsobu, akým vznikol Novus Ordo Missae.
Rozpor medzi koncilom a praxou
Biskup Eleganti sa opiera o svedectvo biskupa Athanasia Schneidera, ktorý pripomína fakty, na ktoré sa v oficiálnych kruhoch rado zabúda:
Pôvodný zámer: Konštitúcia Sacrosanctum concilium (1963) žiadala opatrnú reformu pri zachovaní kontinuity.
Zmeškaná šanca: V roku 1965 bol vydaný revidovaný pokoncilový poriadok omše, ktorý otcovia koncilu (dokonca vrátane M. Lefebvra) prijali s pokojom, pretože rešpektoval misál z roku 1962.
Zlomový bod: V roku 1967 však bola predstavená experimentálna „normatívna omša“, ktorá už znamenala radikálny rozchod s tradíciou a s ktorou otcovia koncilu vôbec neboli spokojní. Ako to?
Projekt, ktorý biskupi pôvodne odmietli
Je šokujúce, že tento experimentálny projekt vyvolal na Synode biskupov v roku 1967 veľký odpor. Väčšina synodálnych otcov nedala jasný mandát na jeho prijatie (43 bolo proti, 62 žiadalo zásadné zmeny). Napriek tomuto odporu proces pokračoval a Pavol VI. v roku 1969 vyhlásil nový misál.
Biskup Schneider jasne upozorňuje: Mnohé dnešné „normy“ – ako slúženie tvárou k ľudu (versus populum) či odstránenie svätostánku z centra – Koncil nikdy nenariadil.
„To, čo sa stalo po Koncile, nebol organický vývoj, ale vyprodukovanie úplne novej knihy, sprevádzané bezprecedentným vytláčaním predchádzajúceho rítu.“ — Joseph Ratzinger (1976)
Mass of the Ages
Je potrebné podotknúť, že povereným šéfom liturgickej komisie pre prípravu zmeny omše bol A. Bugnini, neskôr dokázaný slobodomurár (čo o.i. dokazovali spisy kardinálov Ottavianiho aj Staffu).
Dokonca vysvitli jeho nekalé praktiky, keď klamal pápežovi, že ním navrhované zmeny si prajú kardináli a naopak, kardinálom komunikoval, že si to tak želá pápež. Bugnini bol pápežom potrestaný vyhnaním do Iránu, kde by už mohol škodiť čo najmenej, keďže tam žila len hŕstka katolíkov.
Diagnóza: „Heréza beztvárnosti“
Biskup Eleganti volá po tom, aby nadchádzajúce júnové konzistórium kardinálov nezatváralo oči pred ovocím tejto reformy. tomto zmysle sa zhoduje s bp. Schneiderom v tom, že antropologický rozmer(zameraný na človeka) prevýšil kristocentrizmus:
Strata vertikálneho rozmeru (uctievanie Boha) a zameranie na zhromaždenie.
Banalizácia posvätného priestoru a jednostranný dôraz na omšu ako „hostinu“,pričom toto bolo odsúdené dogmatickým Tridentským koncilom ako heréza! Omša je predovšetkým kalvarská obeť.
Mass of the Ages
S odkazom na spisovateľa Martina Mosebacha hovorí bp. Eleganti o „heréze beztvárnosti“ – liturgii, ktorá sa stáva improvizovaným divadlom zameraným na človeka.
Cesta k uzdraveniu: Pravda o vplyve Bugniniho
Podľa prelátov je nevyhnutné, aby kardináli poznali celú pravdu – vrátane kontroverznej úlohy Annibale Bugniniho a snáh o „protestantizáciu“ liturgie kvôli pochybne chápanej ekuméne.
Biskup Schneider na záver pripomína, že samotný Koncil volal po zachovaní a podpore všetkých legitímnych rítov. Bez úprimnej historickej diagnózy a uznania chýb nemôže nastať uzdravenie. Liturgická otázka zostáva otvorenou ranou v srdci Cirkvi, ktorú možno vyhojiť len návratom k pravde a k posvätnej úcte, ktorá Bohu právom patrí.
zdroj: Info Vaticana, portál LifeSiteNews a Mass of the Ages
