Niekedy netreba cestovať na kraj sveta, aby človek zažil dotyk skutočnej svätosti. Stačí prejsť len kúsok od Košíc, kde v tichu a skrytosti pôsobí malá, no duchom veľkolepá komunita Mariánskych sestier. Na včerajší sviatok sme mali nesmiernu milosť a privilégium tieto rehoľné sestry navštíviť. Bol to zážitok, ktorý hlboko zasiahne, zohreje a poteší srdce.
Bohatstvo skryté v absolútnej maximálnej chudobe
Komunitu v Drienovci tvorí sedem sestier. Žijú v podmienkach, ktoré by dnešný svet nazval extrémnymi – v absolútnej chudobe a skromnosti.Ich domovom je dnes polorozpadnutá budova, ktorá po rokoch komunizmu fatálne schátrala. Tento pôvodne architektonický skvost z čias Márie Terézie slúžil pred ateistickým režimom ako letné sídlo biskupa. Pre bezohľadný prístup komunistov k historickému dedičstvu a vinou toľkého nešetrného zaobchádzania, sa budova nakoniec dostala až do stavu neobývateľnosti. Vďaka obrovskej vynaloženej námahe na základné opravy a tiež ochote sestier žiť veľmi striedmo, uspokojiť sa s minimom a viesť život bez materiálnych nárokov, tu dnes pôsobia, modlia sa, prebývajú, veľmi tvrdo pracujú a postupne tak, hoci s veľkými ťažkosťami, obnovujú vzácne dielo.
Hoci vedú život v tzv. „sparťanských podmienkach“ – stačí jediný pohľad zvonku a materiálna bieda na človeka dýcha z každého kroku -, prekypujú úprimnou vnútornou radosťou a pokojom. Hneď vzápätí po prvej interakcii návštevníka zasiahne niečo silné a výnimočné: vrúcne prijatie, milé privítanie a srdečná citeľná dobrota.
Každého pútnika prijímajú s otvorenou náručou a postojom srdca, akoby prichádzal sám Kristus. Zo sestier vyžaruje neskrývaná duchovná vďačnosť a naplnenie z neustálej Božej prítomnosti.
Od telesného cvičenia k uzdraveniu duše
Najsilnejší moment ma zasiahol, keď som sedela v ich skromnej kaplnke. Dozvedela som sa, že komunisti túto miestnosť, ktorá aj podľa pôvodných plánov bola vyhradená na modlitbu, kedysi využívali ako telocvičňu. Nedokázala som nemyslieť na ten priepastný rozdiel:
Kým ateizmus sa sústreďoval len na pominuteľné, vonkajšie a telesné zdokonaľovanie, tieto sestry využívajú presne ten istý priestor na duchovný úžitok nesmrteľných duší, modlitby za svet, zmiernu obetu svätých omší a vďakyvzdávanie Stvoriteľovi. Na mieste, kde sa kedysi pestoval kult tela, sú dnes posilňované večné duše.
Po starostlivo úctivom odslúžení tradičnej svätej omše, ktorá v kaplnke umocnila atmosféru posvätna, nám sestry pri odchode s láskavým úsmevom rozdávali malé, vytlačené lístočky. Bola na nich nádherná modlitba Zasvätenia sa Nepoškvrnenej od sv. Maximiliána Kolbeho, ktorú vám prinášame na konci tohto článku.
Kto sú Mariánske sestry?
Možno sa pýtate, aké tajomstvo poháňa tieto ženy žiť takýmto radikálnym spôsobom. Ich odpoveďou je latinské: „Ecce, Mater tua“ – „Hľa, tvoja Matka.“
Mariánske sestry túžia celým svojím bytím potešovať Sedembolestné Srdce našej Matky, ktorú nám Ježiš daroval na kríži. Ich heslom je Totus tuus (Celý tvoj). Dovoľujú Panne Márii, aby v nich žila celé svoje tajomstvo lásky. V jej Nepoškvrnenom Srdci sa zasväcujú Božskému Srdcu milosrdného Ježiša, prijímajú Ducha Svätého a prebývajú v láske nebeského Otca.
Ich poslanie a duchovný rozmer:
- Kontemplatívny život a Evanjelizácia: Hoci rehoľný Rád žije v ústraní, ich dvere sú otvorené. Prijímajú ľudí na duchovné cvičenia a prostredníctvom bratskej lásky, ktorá pramení v Najsvätejšej Trojici, premieňajú ľudské životy.
- Prijatie najchudobnejších a sestier so slabším zdravím: Sestry žijú telesné a duchovné milosrdenstvo v každodennosti. Ich komunita má kláštorný štýl, no je otvorená aj pre sestry so slabším zdravím. Všetko zverujú do Božej dobroty a oslavujú Boha vo svojej malosti.
- Bohatá spiritualita: Bratstvo vzniklo 30. novembra 1973 Matkou Myriam od Veľkňazského Srdca Ježišovho pod vplyvom spirituality sv. Maximiliána Kolbeho, sv. Ľudovíta Mária Grigniona z Montfortu a sv. Kataríny Sienskej. Stredobodom ich života je Eucharistia a Ježišovo Srdce.
- Cirkevné uznanie: Na Slovensku im 2. februára 1999 otec biskup Eduard Kojnok udelil štatút rehoľnej Kongregácie s diecéznym právom. Toto rozhodnutie neskôr potvrdil aj priamy list z Vatikánu od kardinála Franca Rodého. Sestry tak môžu v pokoji pôsobiť, modliť sa a pracovať pod ochranou Ježišovho a Máriinho Srdca.
Modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenej
(Modlitba sv. Maximiliána Kolbeho)
Dignare me laudare Virgo Sacrata!
/Dovoľ mi chváliť ťa, Presvätá Panna!/
Nepoškvrnené Počatie, Kráľovná neba i zeme, Útočisko hriešnikov a naša najláskavejšia Matka, ktorej sa Boh rozhodol zveriť celý poriadok milosrdenstva. Ja, nehodný hriešnik, padám k tvojim nohám a pokorne ťa prosím, prijmi celú moju bytosť ako svoje dobro a svoje vlastníctvo. Tebe Matka, odovzdávam všetky schopnosti mojej duše i tela, môj život, smrť aj večnosť. Konaj vo mne, ako sa tebe páči.
Použi si ma predovšetkým tak, ako po tom ty túžiš, aby sa nakoniec naplnilo to, čo je o tebe povedané: „Ona ti rozšliape hlavu“ a tiež „Skrze teba budú porazené všetky herézy na celom svete.“ Daj, aby som sa v tvojich nepoškvrnených rukách, tak bohatých na milosrdentstvo, stal nástrojom tvojej lásky, schopným oživiť a dať plne rozkvitnúť toľkým vlažným alebo zblúdeným /strateným/ dušiam, aby sa kráľovstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho mohlo rozšíriť donekonečna. Je to naozaj tak, tvoja samotná prítomnosť priťahuje milosti, ktoré obracajú a posväcujú duše, pretože milosť prúdi z Božského Srdca Ježišovho na nás všetkých, prostredníctvom tvojich materinských rúk. Amen.