V prostredí súčasnej Cirkevnej hierarchie sa čoraz častejšie skloňuje slovo „jednota“. Avšak pod prstami chicagského kardinála Blasea Cupicha toto vznešené slovo nadobúda trpkú príchuť administratívneho nátlaku. Vo svojej najnovšej reflexii Cupich bez obalu tlieska potláčaniu tradičnej latinskej omše (TLM), pričom sa neštíti ohýbať dejiny tak, aby vyhovovali jeho vízii jedinej povolenej formy rítu.
Keď sa „jednota“ stáva kladivom na tradíciu
Kardinál Cupich argumentuje, že existencia jediného rítu je nevyhnutná pre zachovanie jednoty Cirkvi. Odvoláva sa pritom na pápeža Františka a jeho dokument Traditionis Custodes reštriktívne zasahujúci do praxe vysluhovania predkoncilovej liturgie, čím negoval zámery dokumentu Summorum Pontificum z júla 2007, ktorý mal za cieľ tento spôsob slávenia podporiť.
Cupich ide dokonca tak ďaleko, že toto potláčanie tradície prirovnáva k činu sv. Pia V. z roku 1570.
Problém? Tento naratív stojí na hlinených nohách a selektívnej pamäti.
Historický faul: Vytrhávanie z kontextu
Cupich, v závese za kardinálom Rocheom, vysoko manipulatívne poukazuje na bulu Quo Primum sv. Pia V. v ktorej sa píše, aby existoval len jeden rítus. Tu však končí pravda a začína účelová manipulácia. Ako trefne poznamenal biskup Athanasius Schneider, Cupichov výklad je hlboko nečestný.
- Pravda o Quo Primum: Svätý Pius V. v roku 1570 nezrušil rozmanitosť. Naopak, výslovne povolil všetky varianty rímskeho rítu, ktoré sa používali aspoň 200 rokov (napr. ambrosiánsky či dominikánsky rítus).
- Jednota nie je uniformita: Dejiny Cirkvi svedčia o tom, že pestrosť liturgických foriem nikdy nebola nepriateľom jednoty viery. Skutočným nepriateľom je ideológia, ktorá sa snaží vymazať stáročia duchovného dedičstva v mene moderného sociálneho inžinierstva.
„Navždy“ už nič neznamená?
Najzarážajúcejším momentom Cupichovej rétoriky je ignorovanie jasného prísľubu buly Quo Primum. Svätý Pius V. v nej totiž vyhlásil, že tento misál (tradičná latinská omša) sa môže používať „slobodne a zákonne, bez akýchkoľvek výčitiek svedomia alebo strachu z trestu“ a že toto rozhodnutie „nemôže byť NIKDY odvolané ani upravené, ale zostáva vždy platné“.
Ak dnes kardinál Cupich tvrdí, že potláčanie tohto rítu je v súlade s Piom V., dopúšťa sa logického akrobacie, ktorá uráža intelekt veriacich. Nemôžete citovať pápeža na podporu kroku, ktorý tento istý pápež výslovne zakázal.
Tradičná omša: Poklad, nie hrozba
Tradičná latinská omša nie je muzeálny kúsok ani nástroj rozkolu. Je to kotva, ktorá generácie katolíkov spája s obetou na Kalvárii spôsobom, ktorý prežil stáročia, vojny aj kultúrne otrasy. Snaha o jej násilné odstránenie pod rúškom „jednoty“ nepôsobí ako pastoračná starostlivosť, ale ako duchovná chudoba.
„Jednota, ktorá vyžaduje zničenie tradície, nie je jednotou Ducha, ale diktátom byrokracie.“
Záver
Kardinál Cupich sa snaží o prepisovanie liturgických dejín, no fakty nepustia. Ak je cieľom skutočná jednota Cirkvi, cesta k nej nevedie cez zakazovanie rítu, ktorý formoval väčšinu svätcov. Cesta vedie cez rešpekt k pravde a k dedičstvu, ktoré nám nepatrí, aby sme ho ničili, ale aby sme ho s úctou odovzdali ďalej.
zdroj: LSN