Ježišova matka a tajomstvo nádeje:
Pred 75 rokmi, počas ďalšieho Svätého roku, sa udalosť, ktorá formovala vieru miliónov, stala oficiálnou doktrínou. Pápež Pius XII., dnes uctievaný ako „ctihodný“, slávnostne vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie. Učil, že na konci jej pozemského života bola Mária s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy. Možno sa to zdá prekvapujúce, že takýto zásadný aspekt života Panny Márie bol dogmaticky vyhlásený až tak neskoro, no táto viera bola živo prítomná v srdciach veriacich už od počiatku Cirkvi.
Pius XII., ktorý viedol Cirkev cez temné obdobia druhej svetovej vojny a začiatku studenej vojny, cítil, že viera ľudí je napriek rastúcej sekularizácii a totalitným ideológiám stále silná. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí v roku 1854 vyvolalo medzi veriacimi silné očakávanie, že by Cirkev mohla podobne vyhlásiť aj učenie o konci Máriinho pozemského života.
Vyhlásenie dogmy
V roku 1946, len rok po skončení vojny, pápež Pius XII. oslovil biskupov celého sveta. Pýtal sa ich na „úctu ich duchovenstva a ľudu k Nanebovzatiu Panny Márie“ a na ich názor, či by táto viera mala byť definovaná ako dogma. Odpovede boli ohromne priaznivé. Vďaka tomu mohol pápež 1. novembra 1950 v apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus slávnostne vyhlásiť, čo Cirkev verila po stáročia.
V tomto akte môžeme vidieť živú vieru celej Cirkvi, ktorá vnímala naliehavú potrebu obrátiť sa na Matku Božiu tvárou v tvár mnohým trápeniam, ktoré sužovali svet. Pravda o Nanebovzatí Panny Márie, jej prijatie do nebeskej slávy s telom i dušou, je mocnou pripomienkou Božieho láskavého plánu pre ľudstvo.
Ako sa spieva v liturgickej prefácii sviatku Nanebovzatia, Máriin vstup do slávy je „počiatkom a obrazom dokonalosti tvojej Cirkvi a pre tvoj putujúci ľud znakom nádeje a povzbudenia.“ A prečo Mária dostala túto výsadu? Pretože, ako pokračuje text, „nechcel si, aby podľahla skaze hrobu, lebo z vlastného tela priviedla na svet tvojho vteleného Syna, pôvodcu všetkého života.“
Pius XII. vo svojej dogmatickej deklarácii zdôrazňuje, že dogma je založená na intímnom spojení medzi Máriou a Ježišom. Bolo by „nemožné“ si predstaviť, že Mária – tá, ktorá počala, porodila, dojčila a držala Krista vo svojom náručí – by po pozemskom živote mala byť oddelená od neho svojím telom.
Matka Cirkvi, naša nádej
V nebi Mária preberá úlohu matky nielen vo vzťahu ku Kristovi, ale aj voči nám všetkým, ktorí tvoríme Cirkev, Kristovo mystické telo. Nanebovzatie bolo okamihom, keď vedome prijala duchovné materstvo, ktorému sa oddala pri Zvestovaní, potvrdila ho pod krížom a ktoré sa naplno prejavilo na Turíce.
Prví kresťania toto materstvo okamžite pochopili. Už v 3. storočí sa modlili k Márii ako k Theotokos, „Bohorodičke“. Hoci Biblia priamo nehovorí o konci Máriinho života, už v 5. storočí sa objavili spisy, ktoré svedčia o viere v Nanebovzatie. Dokonca aj najstarší známy mariánsky kostol v Jeruzaleme bol postavený na mieste, kde sa uctieval prázdny Máriin hrob. Viera v Nanebovzatie je silným prepojením aj medzi katolíkmi a pravoslávnymi.
Náš pohľad na Máriu ako na „náš život, našu sladkosť a našu nádej“, ako ju nazýva hymnus Salve Regina, je pevne upriamený na Krista. Keď prosíme Máriu, aby bola našou „najláskavejšou orodovnicou“, smeruje nás k cieľu kresťanského života: „po tomto našom putovaní ukáž nám požehnaný plod svojho života, Ježiša.“ Vďaka svojim mimoriadnym výsadám je Mária skutočne našou nádejou. Pri pohľade na ňu si uvedomujeme, že hriech a smrť nebudú mať posledné slovo.
Pius XII. učil, že Nanebovzatie nám v svete poznačenom materializmom a morálnym úpadkom pripomína „vznešený cieľ,“ ku ktorému je povolané celé ľudstvo, s telom i dušou. Je to starobylá pravda, ktorá je pre náš moderný svet nesmierne aktuálna. Posilnení vierou v Nanebovzatie môžeme mať odvahu „radovať sa v nádeji“ (Rim 12,12), bez toho, aby sme ignorovali vážne problémy sveta. Ako povedal pápež František, „v Preblahoslavenej Panne Márii vidíme, že nádej nie je naivný optimizmus, ale dar milosti uprostred životných skutočností.“
Matka Angelica, zakladateľka celosvetovej katolíckej TV to vyjadrila nádherne
Dnes, 15. augusta, oslavujeme sviatok Nanebovzatia Panny Márie, pripomienku jej prijatia s telom i dušou do neba. A práve na tento deň pripadá aj výročie jednej z najväčších katolíckych mediálnych sietí – EWTN. Jej zakladateľka, matka Angelica, spustila vysielanie v roku 1981 z garáže v Alabame. V ten istý deň, 15. augusta, v roku 2000, sa matka Angelica prihovorila divákom s vtipnou, no hlbokou úvahou o Nanebovzatí. Povedala, že mnohí ľudia si tento sviatok mýlia s Nepoškvrneným počatím, no vysvetlila ho s jednoduchou logikou: „Keď všetci apoštoli počuli, že Panna Mária zomrela, išli na miesto, kde bola pochovaná, všetci okrem Tomáša. Svätý Tomáš, podľa tradície, mal vždy meškanie,“ žartovala. Keď prišiel a otvorili hrob, bola preč. „Od samého začiatku kresťanstva sa verilo, že bola vzatá do neba. Jednoducho to dáva zmysel,“ vysvetľovala. „Bola taká čistá a svätá, nebol dôvod, aby jej telo podľahlo skaze, ako sa to stane nám. Nemohla spáchať ani ten najmenší hriech. Preto ťaží zo všetkých milostí, zatiaľ čo my ťažíme z Ježišovej krvi.“ Zdôraznila, že Mária bola dokonalá, pretože ju Boh stvoril s tým cieľom, aby sa stala matkou jeho Syna, Večného Slova. Matka Angelica povedala, že „nemôžeme si ani na pol sekundy myslieť, že by Božia matka mohla byť v rukách satana.“ A to je ten najjednoduchší dôvod – „Boží chrám musel byť absolútne dokonalý.“ Matka Angelica, vďaka svojmu duchu a zmyslu pre humor, nám pripomenula, že svätosť spočíva v jednoduchom, ale láskyplnom „Áno“ Bohu.
zdroje: Katolícka Tlačová agentúra, Národný Katolícky Register