Prešiel čas, keď bolo prenasledovanie kresťanov spojené len s otvoreným násilím. Kým v Nigérii sú napádané celé dediny, v Indii prenasledovaní pastori a v Pakistane sa šíria falošné obvinenia z rúhania, vedľa týchto viditeľných útokov sa rodí nová, tichá a neviditeľná forma útlaku. Ide o digitálne prenasledovanie, kde sa prenasledovatelia obracajú na najmodernejšiu technológiu – umelú inteligenciu.
Tichá vojna v digitálnom priestore
Umelá inteligencia dáva autoritatívnym režimom a nepriateľským skupinám možnosť monitorovať a umlčať kresťanov spôsobom, ktorý je rýchlejší, tichší a ťažšie odhaliteľný. To, čo kedysi vyžadovalo obrovské množstvo ľudskej práce, sa dnes deje okamžite, vo veľkom meradle a s presnosťou, ktorú ľudský dohľad nikdy nedosiahol.
Čína: V Číne sú kamery pred vchodmi do kostolov a dokonca aj vo svätyniach, napojené na systémy rozpoznávania tvárí. Tie identifikujú veriacich a odovzdávajú ich údaje do štátnych databáz. Návšteva kostola tak môže ticho poškodiť kariéru, zablokovať prístup na univerzitu alebo obmedziť cestovanie. Systém integrovanej spoločnej operácie (IJOS), ktorý bol pôvodne nasadený na sledovanie Ujgurských moslimov, zhromažďuje biometrické údaje, cestovnú históriu a komunikáciu, aby odhalil „podozrivých“ jednotlivcov. Rovnaký systém sa teraz využíva aj na monitorovanie kresťanských komunít.
Online cenzúra: Represie sa prenášajú aj do online prostredia. V Číne cenzúra riadená umelou inteligenciou funguje v reálnom čase. Ak sa napríklad pokúsite v aplikácii WeChat napísať slovo „Kristus“, platforma ho okamžite označí za porušenie pravidiel a zablokuje, pričom ho priradí k pornografii alebo „podnecovaniu“.
Irán: V Iráne sa používajú drony, kamery a systémy na rozpoznávanie tvárí na sledovanie verejných priestranstiev. Aj keď oficiálne slúžia na presadzovanie islamských pravidiel obliekania, táto infraštruktúra sa nevyhnutne používa na sledovanie konvertitov a členov podzemných cirkví.
Hrozby, ktoré prekonávajú hranice
Pre kresťanov v represívnych krajinách sú digitálne nástroje často jediným spôsobom, ako sa učiť, uctievať Boha alebo počúvať svojich pastorov. Ak algoritmy automaticky odstraňujú kázne alebo blokujú živé prenosy, má to rovnaký efekt, ako keby sa zatvorili dvere kostolov.
Novou zbraňou sú aj deepfake videá, vytvorené pomocou umelej inteligencie. S krátkym zvukovým klipom alebo pár fotografiami dokážu vytvoriť presvedčivé falošné videá alebo nahrávky. V krajinách, kde obvinenie z rúhania môže viesť k väzeniu alebo násiliu, môže falošné vyhlásenie od kresťanského lídra znamenať smrť.
Etická výzva pre cirkev
Pápež Lev XIV. už varoval, že „umelá inteligencia si vyžaduje správnu etickú správu a regulačné rámce zamerané na ľudskú osobu, ktoré presahujú kritériá účelnosti alebo efektívnosti“. Keď technológia slúži moci namiesto človeka, výsledkom nie je pokrok, ale útlak.
Katolícka cirkev má v tejto situácii jasnú úlohu: musí stanoviť vlastné normy na ochranu veriacich. To znamená zabezpečiť bezpečnú komunikáciu v diecézach, školiť duchovných v oblasti digitálnych rizík a zabezpečiť, aby sa žiadna katolícka inštitúcia nestala zdrojom údajov, ktoré by mohli byť zneužité. Cirkev má tiež povinnosť využiť svoju morálnu autoritu a tlačiť na vlády a korporácie, aby zaviedli vynútiteľné ochranné mechanizmy.
Pre veriacich v slobodných krajinách to zas znamená stať sa advokátmi tých, ktorí slobodu nemajú. Zákony, obchodné politiky a technologické štandardy môžu buď chrániť prenasledovaných, alebo ozbrojiť ich prenasledovateľov. Ak cirkev zoberie vážne výzvu pápeža, bude v popredí snahy o to, aby sa nástroje tejto doby neobrátili proti Kristovmu telu. Ak túto zodpovednosť ignoruje, jej vlastné mlčanie bude svedectvom o našej porážke.
zdroj: CNR