Ak ste si doteraz mysleli, že úlohou biskupa je strážiť čistotu viery a jasne pomenovávať, čo je v súlade s Božím zákonom a čo nie, španielska Malaga vás rýchlo „vyvedie z omylu“. Miestny biskup José Antonio Satué v nedávnom rozhovore pre Málaga Hoy predviedol také akrobatické kúsky s dogmami, že aj profesionálni tanečníci by pri pohľade na jeho ohybnú chrbticu museli červenať.
Hriech? To je také „predkoncilové“…
Biskup Satué sa rozhodol, že je načase trochu „upratať“ v Katechizme. Veď „byť homosexuálom nie je hriech“. Bodka. Netreba sa obťažovať rozlišovaním medzi náklonnosťou a skutkom, netreba spomínať výzvy k čistote. Načo komplikovať život veriacim jasnými morálnymi kategóriami, keď ich môžeme obaliť do hrejivého vankúša „väčšieho povedomia“?
Podľa preláta je prelomový prínos pápeža Františka v tom, že nám dal „padnúť do reality“. Tou realitou je zrejme fakt, že evanjelium nie je pre tých, ktorí sa snažia plniť normy, ale… vlastne pre všetkých, ktorí sa cítia byť v pohode. Tradícia a sv. Písmo, ktoré po stáročia hovorila o sebazápore a kríži, zrejme len „spôsobovali zbytočné utrpenie“.
Svadba nebude, ale požehnanie? Nech sa páči!
Najviac kreativity však biskup prejavil pri téme manželstva. Upokojuje nás: „Svadba osôb rovnakého pohlavia v Cirkvi nikdy nebude.“ Od vydýchnutia nás však delí hneď nasledujúca veta. Podľa Satuého je totiž požehnávanie takýchto párov „krokom vpred“.
Rozumieme tomu správne? Sviatosť nie, ale „všimné“ vo forme požehnania na ich „spoločný projekt“ áno. Je to fascinujúca ukážka cirkevnej sémantiky: povieme „nie“ názvu, ale „áno“ obsahu. Hlavne, aby sme túto „nepopierateľnú realitu“ nejako „napasovali“ do našej praxe. Čo na tom, že to pripomína snahu natlačiť štvorcový kolík do okrúhlej diery? Hlavne, že sme inkluzívni.
Ženy do úradov a „zatvorené“ dvere, ktoré vŕzgajú
Pri otázke svätenia žien je biskup (zatiaľ) opatrný. Brána je vraj „dnes a teraz“ zatvorená. Ale nebojte sa, progresívny motor beží ďalej. Predtým, než začneme vŕtať do dogiem o kňazstve, musíme „naturalizovať“ prítomnosť žien vo vedúcich funkciách.
Biskupovi sa totiž máli, že ženy vedú dikastériá alebo diecézne úrady. Cieľom je zrejme stav, kedy si už nikto ani nevšimne, že Cirkev kedysi mala nejakú hierarchickú štruktúru založenú na tradícii dvanástich apoštolov.
Kam kráčaš, Malaga?
Rozhovor biskupa Satuého nám dáva jasný obraz o tom, ako vyzerá „moderná pastorácia“ v praxi:
- Zrelativizuj pojem hriechu, aby sa nikto necítil zle.
- Obíď učenie o manželstve kreatívnymi požehnaniami.
- Byrokratizuj štruktúry v mene rovnosti.
Zostáva len otázka, či po tomto „pokroku vpred“ ešte niekto v Malage trafí do kostola kvôli spáse duše, alebo tam budú chodiť už len na kávu a diskusný klub o „spoločných projektoch“. Ale hlavne, že nikoho nediskriminujeme. Okrem, samozrejme, zdravého rozumu a dvetisícročnej Tradície.
zdroj: Info Vaticana, Málaga Hoy
Počul som raz o takej „strelnej modlibe: „Bože, pomôž mi s mojimi najbližšími – a s nepriateľmi si už hravo poradím…“