Súčasná vatikánska diplomacia pod vedením pápeža Leva XIV. vyvoláva vlnu otázok a rozhorčenia. Zatiaľ čo Svätá stolica ostentatívne odmieta mierové iniciatívy prichádzajúce z USA, v otázke komunistickej Číny sa zdá, že kapitulovala pred totalitným režimom.
Odmietnutie Trumpa a „modla“ menom OSN
Vatikán nedávno oficiálne odmietol pozvanie amerického prezidenta Donalda Trumpa pripojiť sa k Rade pre mier. Kardinál Parolin túto iniciatívu zhodnotil až nečakane ostro, keď ju označil za „kolonialistickú operáciu“.
Vatikánska diplomacia namiesto toho vkladá všetku dôveru do Organizácie Spojených národov (OSN). Tento postoj však čelí tvrdej kritike: Vatikán sa spolieha na OSN, neefektívnu organizáciu presadzujúcu progresívnu agendu, ktorá je často v rozpore s kresťanskou morálkou. Po vnútornej „revolúcii“ začala Cirkev vkladať dôveru sekulárnemu systému práv, ktorý však v základe bezbožný.
Čína: Keď biskupi slúžia strane, nie Bohu
Ešte tragickejší obraz sa naskytá pri pohľade na Východ. Vatikán pod vedením Leva XIV. (nasledujúc kroky Františka) spätne schválil biskupov, ktorých si vybrala Čínska komunistická strana (ČKP) bez predchádzajúcej konzultácie s Rímom. Toto nabralo nebezpečný spád, keďže toľko predchádzajúcich pápežov (ako Pius IX,X.či XII.) varovalo pred akoukoľvek spoluprácou katolíka, či aj pred čo i len symaptizovaním s komunizmom (ako bezbožným Bohu nepriateľským systémom), dokonca pod tvrdým trestom exkomunikácie. Výrok pátra Pia: „Nemôžete byť skutočným komunistom a zároveň katolíkom.“ je platný pre všetky doby. Dnes však v otázke komunistickej Číny Vatikán pokračuje v politike, ktorú mnohí označujú za kapituláciu pred totalitným režimom.
Situácia v Číne sa však vyzačuje:
- Likvidáciou vernej katolíckej podzemnej Cirkvi: Oficiálna čínska biskupská konferencia (kontrolovaná režimom) vydala vyhlásenie, ktorým zakazuje neregistrovanému duchovnu (čiže nepodriaďujúcemu sa komunistickej doktríne) – teda vernej „podzemnej“ Cirkvi – vykonávať akúkoľvek pastoráciu.
- Štátny záujem nad spásou: Biskupi menovaní komunistickou stranou a neskôr schválení Vatikánom teraz tvrdia, že dodržiavanie vládnych nariadení je otázkou „národného a verejného záujmu“.
Nahradenie náboženstva politikou?
V Číne je autentický katolicizmus nahradzovaný štátnym náboženstvom slúžiacim komunistickej strane. Na Západe sa však deje niečo podobné – Vatikán sa pokúša nahradiť katolícku vieru „politickým náboženstvom“ globalizmu, agendou OSN, ktoré prioritizuje témy ako otvorené hranice, klimatický kult a dúhovú agendu.
Kým čínskemu komunistickému režimu podriadení biskupi potláčajú vernú podzemnú katolícku Cirkev v mene vernosti štátu, dnešný Vatíkán zasa podporou agendy OSN potláča tradičný katolicizmus v mene liberálneho globalizmu. A to je už zjavná infiltrácia, ktorá nabrala na plných obrátkach. Cirkev, Pánova nevesta, trpí po vzore svojho Pána. Musí prejsť očistou ako skúškou ohňom. Má však predpovedané uzdravenie a sĺúbený Triumf Nepoškvrneného Srdca. A podľa slov pátra Pia, ktoré vyriekol pri pohľade na malé, zhruba vtedy desaťročné deti, ho uvidí už „nasledujúca generácia“.
