Kým apoštoli ako Peter, Jakub či Ján dominujú na stránkach Nového zákona, iní, ako svätý Júda Tadeáš, zostávajú v úzadí. Avšak práve Júda Tadeáš, často nazývaný patrón beznádejných prípadov, sa stal jedným z najuctievanejších svätcov, najmä v 20. storočí. Jeho príbeh, úzko spojený s osudom Šimona Horlivca, ukazuje, že aj tí, o ktorých Písmo hovorí najmenej, nesú posolstvo obrovskej sily.
Zmätok mien: Júda verzus Judáš
Prečo je úcta k Júdovi Tadeášovi taká špecifická? Odpoveď leží v zmätku okolo jeho mena. Zatiaľ čo iní Júdu volali aj Tadeáš (čo znamená „chvályhodný“ alebo „veľkorysý/veľkosrdcý“), aby ho odlíšili od zradcu Judáša Iškariotského, práve táto nešťastná podobnosť mien spôsobila, že bol po stáročia „zabudnutý“. Veriaci sa k nemu začali utiekať až v najhorších situáciách – a tak sa z neho stal orodovník v najzúfalejších a zdanlivo beznádejných situáciách.
Z Nového Zákona poznáme jedinú Júdašovu (nie Iškariotského) otázku pri Poslednej večeri:
„Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ (Ján 14,22).
Ježišova odpoveď, ktorá hovorí o dôležitosti lásky a príchode Otca a Ducha Svätého, premenila Júdašovu zvedavosť na hlboké teologické posolstvo. Jemu sa tiež pripisuje autorstvo krátkeho listu v Novom zákone, ktorý dôrazne varuje pred falošnými učiteľmi.
Symboly nádeje a uzdravenia
Ikonografia nám ponúka silné symboly, ktoré približujú tradície spojené s Júdom Tadeášom:
- Plátno s Ježišovou tvárou: Tento symbol odkazuje na legendu o kráľovi Abgarovi V. z Edessy, ktorý bol nevyliečiteľne chorý. Údajne poslal po Ježiša, no dostavil sa „len“ Júda Tadeáš s Pánovým odtlačkom tváre na plátne (tzv. pre-Veronikin závoj). Kráľ bol uzdravený, a táto tradícia zdôrazňuje Júdovu úlohu ako pomocníka a nositeľa nádeje.
- Kyjak, sekera alebo halapartňa: Tieto nástroje, často znázorňované v jeho rukách, symbolizujú jeho mučenícku smrť.
- Zelené rúcho: Zelená je farbou nádeje a života, čo podčiarkuje jeho patrónstvo beznádejných prípadov.
Šimon Horlivec: Od politiky k Evanjeliu
Apoštol Šimon je v biblických zoznamoch vždy spájaný s J. Tadeášom. Aby sa predišlo zámene s Petrom (pôvodne tiež Šimonom), dostal prívlastok „Horlivec“ (Zelót z gréckeho zelotés alebo Kanaánsky z aramejského kanana).
- Pôvodné meno Šimona znamená „načúvajúci“.
- Prívlastok „Horlivec“ naznačuje buď horlivosť pre Boží zákon, alebo príslušnosť k politickej strane Zelótov, ktorí boli pripravení použiť násilie na vyhnanie Rimanov z Izraela. Ježiš ho tak povolal priamo z politického odboja do spoločenstva, kde sa stretol dokonca s Matúšom, ktorý vyberal dane pre Rimanov.
Nový Zákon je o Šimonovi takmer ticho. Podobne ako v prípade Júdu, poznatky o ňom čerpáme hlavne z tradície.
Spoločníci v kázaní a mučeníctve
Západná kresťanská tradícia spája osudy oboch apoštolov do jedného celku. Obaja hlásali Evanjelium spolu v Perzii a Mezopotámii, kde sa postavili proti uctievaniu modiel a proti pohanským kňazom (mágom).
Ich spoločné mučeníctvo v Perzii okolo roku 65 n. l. v meste Suanir (dnes Irán) je symbolicky odrazené v ich ikonografii a dátume ich spoločnej spomienky 28. októbra:
- Šimon: Často je zobrazovaný s pílou, ktorá je nástrojom jeho mučeníckej smrti – podľa legendy bol rozrezaný na kusy.
- Júda Tadeáš: Obvykle s kyjakom, sekerou alebo halapartňou, ktorými bol usmrtený.
Príbeh svätého Šimona a Júdu Tadeáša nám pripomína, že sila viery sa neprejavuje len v „hlavných úlohách“, ale aj v tichom, odhodlanom svedectve, ktoré prekoná aj tie najbeznádejnejšie situácie. Ich dedičstvo je výzvou pre dnešný svet plný zúfalstva a beznádeje, aby sa ľudia utiekali k trvalým večným hodnotám a odhodlne prekonávali všetky prekážky v ceste za spásou a nebeskou odmenou.
zdroj: Katolícky Národný Register