Žijeme v dobe, kedy sa pravda o večnom zatratení buď relativizuje, alebo úplne ignoruje. Nedávno nás na našom facebookovom profile Misia Fatima hlboko zasiahol a šokoval komentár jednej čitateľky. Napísala, že v prípade ťažkej choroby by si radšej vybrala eutanáziu, aby nemusela trpieť bolesti, a dodala mrazivú vetu: že jej nevadí, ak kvôli tomu skončí v pekle.
Tento prístup dokonale ilustruje klamstvo dnešného sveta, pred ktorým varujú verní kňazi a svätci: Mnohí ľudia si peklo skutočne volia sami, úplne dobrovoľne a pri vedomí.
Fatimské deti verzus dnešná kultúra pohodlia
Ako kresťania stojíme v nemom úžase nad tým, ako niekto dokáže odmietnuť dočasné, pozemské utrpenie a vymeniť ho za večné, neznesiteľné muky. Každé pozemské utrpenie má totiž zmysel, ak ho spojíme s obetou nášho Nevinného ukrižovaného Spasiteľa. Nielenže si ním odčiňujeme tresty za vlastné hriechy, ale obetované stáva sa spásonosným pre nás aj pre iných.
Aký priepastný rozdiel je medzi dnešným človekom a fatimskými deťmi! Keď Panna Mária ukázala Lucii, Františkovi a Hyacinte peklo, malí pastierikovia neostali ľahostajní. Pohľad na padajúce duše v nich zapálil takú túžbu po ich záchrane, že sami vyhľadávali a pokorne znášali utrpenie.
Malá svätá Hyacinta ochotne prijala a pretrpela aj strašne bolestivú operáciu hrudníka zaživa, bez účinkov anestézie, čo by zmiernila agóniu. Všetky tieto nepredstaviteľné muky obetovala s jedinou túžbou: zachrániť hriešnikov pred peklom.
Dnes je však modlou človeka pohodlie a útek pred krížom.
- Aby sa ľudia vyhli krížu, volia si eutanáziu.
- Aby si zachovali komfort, podstupujú potraty pod vplyvom klamstva, že sa tak budú mať lepšie.
- Prijímajú antikoncepciu, aby sami seba pasovali za pánov nad životom a smrťou, hoci mnohé z týchto tabletiek majú abortívny účinok a potajomky zabíjajú počatý život.
Zabúdame, že cesta do večného šťastia nevedie cez útek pred bolesťou, ale cez prijatie kríža.
Kňazské varovanie: Peklo nie je prázdne, ľudia doň skáču sami
Ako vo svojom príhovore pripomína verný kňaz, otec Jeffrey Fashing, peklo nie je len nejakým strašiakom z minulosti. Je to reálne miesto a reálny stav večného odlúčenia od Boha. Najtragickejšie na tom je, že Boh nikoho do pekla neposiela nasilu.
„Človek si peklo volí sám, svojou vlastnou slobodnou vôľou,“ zaznieva z úst kňaza. Každým vedomým a dobrovoľným odmietnutím Božieho zákona, každým zatvrdením srdca v smrteľnom hriechu si človek sám kope jamu zatratenia.
Dnešná tragédia nespočíva v tom, že by Boh nechcel odpúšťať. Tragédia je v tom, že človek už o Božie odpustenie nestojí, pretože stratil vedomie hriechu.
Eucharistia a modlitba: Naše jediné zbrane proti klamstvu satana
Ako z tohto duchovného marazmu von? Kňaz vo videu jasne menuje dva piliere, bez ktorých duša v dnešnom svete nemá šancu obstáť: svätú Eucharistiu a vytrvalú modlitbu.
1. Eucharistia – Zdroj sily na nesenie kríža
Bez prijímania Kristovho Tela nie sme schopní uniesť ťarchu života. V Eucharistii sa spájame s tou istou obetou na Golgote. Kto pristupuje k Najsvätejšej Sviatosti s čistým srdcom (po svätej spovedi), dostáva milosť milovať utrpenie pre vyšší cieľ, presne tak, ako ho milovala Hyacinta. Naopak, ten, kto Eucharistiu ignoruje alebo ju prijíma svätokrádežne, stráca duchovný zrak a končí pri obhajobe eutanázie či potratov.
2. Modlitba – Hrádza proti peklu
Modlitba, a zvlášť svätý ruženec, ku ktorému nás Panna Mária vo Fatime tak naliehavo volala, je záchranným lanom. Kňaz zdôrazňuje, že modlitba mení realitu. Ak sa prestaneme modliť za obete hriechu a za obrátenie sveta, nechávame milióny duší napospas satanovi. Modlitba spojená s pôstom a obetou je to, čo dokáže vytrhnúť hriešnikov z pažeráka pekla v hodine ich smrti.
Výzva pre nás, členov a priateľov Misie Fatima
Komentár pani z facebooku by nás nemal viesť k hnevu, ale k hlbokému pokániu a ešte väčšej horlivosti. Ukazuje nám, v akej strašnej duchovnej slepote sa nachádza dnešný svet. Ľudia radšej riskujú večný oheň, než by mali prijať hoci len chvíľkovú telesnú slabosť.
Nezabúdajme na slová Panny Márie z Fatimy: „Modlite sa, modlite sa veľa a prinášajte obety za hriešnikov, lebo mnohé duše idú do pekla, pretože niet nikoho, kto by sa za ne obetoval a modlil.“
Svätá Hyacinta je žiarivým príkladom tejto svätej obety. Pred smrťou trpela na ťažkú hnisavú pleuritídu. V nemocnici v Lisabone musela podstúpiť neznesiteľne bolestivú operáciu, pri ktorej jej vyoperovali dve rebrá – a to zaživa, len pri lokálnej anestézii, ktorá ani nezabrala. Celková narkóza neprichádzala v úvahu, pretože jej slabé srdce by ju nevydržalo. Hyacinta neodmietla toto utrpenie. Neutekala pred ním.
Lekári sa síce pokúsili bolesť zmierniť miestnym znecitlivením, no vtedajšia medicína mala v tejto oblasti veľmi obmedzené možnosti, obzvlášť pri takom masívnom zákroku, akým je vyoperovanie rebier a čistenie hnisavého pľúcneho ložiska. Navyše, tkanivo okolo rany mala už predtým silne zapálené a infikované a moderná medicína vie, že anestetikum v zapálenom (kyslom) prostredí účinkuje minimálne alebo vôbec.
Hyacinta operáciu pretrpela pri plnom a jasnom vedomí a bolesť bola priam neznesiteľná (opisuje sa ako doslovné mučeníctvo).
O to viac vyniká jej svätosť a hrdinstvo. Počas toho, ako jej rezali hrudník a vyťahovali kosti, neurobila žiadnu scénu, neplakala ani nenriekala. Svedkovia zaznamenali, že tichučko po celý čas opakovala slová:
„Ó, môj Ježišu, teraz môžeš zachrániť veľa hriešnikov, pretože trpím naozaj strašne veľa.“
Dieťa bolesť reálne cítilo v plnej intenzite, neutiekalo pred ňou, ale premenila ju na čistú obetu z lásky a záchranu pre iných.
Ak chcete byť pohnutí a skutočne povzbudení obdivuhodnými aj ďalšími obetami a prijatým utrpením malých fatimských pastierikov, môžete podporou Misie Fatima ( https://milodar.misiafatima.sk/ ) obdržať kňazom J. de Marchim písaný skutočný príbeh o Fatimských zjaveniach. John de Marchi bol jedným z prvých, ktorý na mieste zjavení spisoval záznamy a rozprával s rodinami detí, s Luciou a inými aktérmi, preto jeho kniha prináša to plne autentické, dojímavé a najhlbšie svedectvo o tom, ako dramaticky vnímali vizionári realitu pekla a dôležitosť obety za hriešnikov.
Nebuďme tými, ktorí vedome a dobrovoľne padajú do priepasti. Objímme svoje každodenné kríže, odmietnime kultúru smrti (potraty, antikoncepciu, eutanáziu) a sýťme sa Kristom v Eucharistii. Len tak môžeme zachrániť seba i tých, ktorí dnes v slepote vyhlasujú, že im peklo nevadí.
zdroj: FB Misie Fatima,