Svet obletela správa, ktorá mrazí každého, kto ešte vníma posvätnosť ľudského života. V Holandsku došlo k historicky prvému prípadu, kedy štátom posvätenú smrtiacu injekciu aplikovali dieťaťu vo veku medzi 1 a 12 rokmi. Prvýkrát od legislatívnej zmeny v roku 2024 tak moderná spoločnosť oficiálne spečatila usmrtenie bezbrannej maloleté osoby pod záštitou zákona.
Pre kresťanského čitateľa to však, žiaľ, nie je prekvapením, ale len logickým vyústením dlhodobého morálneho úpadku.
Kronika postupnej straty svedomia
Hoci ide o prvý prípad v tejto vekovej kategórii, holandská prax odstraňovania slabých a chorých má hlbšie korene:
- 2004 (Groningenský protokol): Legalizácia usmrcovania novorodencov na žiadosť rodičov. Podľa dostupných akademických zdrojov bolo na základe tohto protokolu usmrtených najmenej 22 novorodených nemluvniat. Tieto činy boli eufemisticky nazvané „reguláciou praxe aktívneho ukončovania života novorodencov“.
- 2024 (Rozšírenie eutanázie): Vtedajší minister zdravotníctva a podpredseda vlády Hugo de Jonge argumentoval, že rozšírenie možností usmrtenia detí od 1 do 12 rokov je „potrebným krokom z praxe“, ktorý má lekárom poskytnúť predovšetkým „žiadanú právnu ochranu“.
Keď sa súhlas stáva formalitou Oficiálna vládna webová stránka Holandska uvádza cynickú formulu: „Toto rozhodnutie (ukončiť život dieťaťa) sa vždy robí po konzultácii s rodičmi a, ak je to možné, aj s dieťaťom.“ Slovné spojenie „ak je to možné“ jasne ukazuje, ako rýchlo stráca pojem slobodného súhlasu svoj význam, ak ide o najzraniteľnejších.
Varovania pro-life hnutia sa naplnili
Boli to práve obhajcovia života od počatia, ktorí po desaťročia prorocky varovali: ak raz spoločnosť legalizuje a normalizuje potraty – teda zabíjanie detí v lone matky –, zákonite to povedie k legalizácii zabíjania mimo maternice, bez ohľadu na vek. Ak je morálne akceptovateľný potrat v pokročilom štádiu tehotenstva či infanticída novorodencov, sekulárna logika štátu skôr či neskôr položí otázku: Prečo nie staršie deti?
Hrádza, ktorá chránila ľudský život, najprv dostala trhliny. Dnes sa definitívne pretrhla.
Spoločnosť, ktorá stratila cit
O tom, že lekár „ukončil život nevyliečiteľne chorého dieťaťa“, sa verejnosť dozvedela až z listu súčasnej ministerky zdravotníctva Sophie Hermansovej adresovaného parlamentu. Prípadom sa zaoberala špeciálna komisia, ktorá lekára vypočula a správu posunula prokuratúre. Tá teraz formálne skúma, či procedúra prebehla „legálne“.
Zarážajúca však nie je len samotná byrokracia smrti, ale predovšetkým reakcia okolia. Ako poznamenal analytik Yuan Yi Zhu v denníku The Telegraph:
„Zatiaľ čo medzinárodná tlač reagovala šokom, v samotnom Holandsku správa nevyvolala takmer žiadnu odozvu … spravodajská hodnota tejto udalosti je otupená v spoločnosti, ktorá už dávno rozhodla, že štátom podporované zabíjanie detí môže byť za určitých okolností povolené.“
Kam kráča civilizácia?
Scenár kultúry smrti je desivo predvídateľný:
- Najprv to boli nenarodení počatí ľudia v maternici.
- Nasledovali trpiaci dospelí, u ktorých sa argumentovalo ich vlastným súhlasom.
- Groningenský protokol (2004) posunul hranicu na novorodencov – bez ich vlastného súhlasu.
- Poslednou kategóriou s plnou právnou ochranou pred usmrtením boli deti od 1 do 12 rokov. V roku 2024 padla aj táto hranica.
Ak sa spoločnosť nevráti k pevným morálnym zásadám a rešpektu k Božiemu zákonu, iste čoskoro nebude potrebné získať súhlas ani starých, ani mladých ľudí, ktorí budú pre nákladnú paliatívnu starostlivosť s nízkymi výhliadkami na vyliečenie pre spoločnosť „záťažou“. Prijmime to ako naliehavú výzvu k pevnému postoju na obranu každého ľudského života a výzvu na zrušenie zákonne povolených vrážd bezbranných už počatých detí v lonách oklamaných matiek, ktorým diabolský systém ponúka voľbu zabiť = voľbu rozhodnúť pre preliatie nevinnej krvi v rukami dobre plateného cynika v bielom.