Švajčiarska diecéza Saint Gallen opäť raz potvrdzuje svoju povesť bašty progresivizmu a heterodoxie. Miesta, ktoré do histórie vošlo ako dejisko stretnutí neslávne známej „Mafie zo St. Gallenu“ (skupiny kardinálov, ktorí osnovali plány proti tradičnému smerovaniu Cirkvi a ktorí sami seba nazývali – podľa jedného z hlavných členov, kardinála Danneelsa – „mafiou“), prichádza s novou pastoračnou kampaňou. Tá už nemá s katolíckou ortodoxiou spoločné absolútne nič.
Pod rúškom kampane „Ich bin Dabei“ („Som pri tom“), ktorá má údajne podporiť účasť laikov na živote Cirkvi, diecéza zaplavila verejný priestor plagátmi, ktoré otvorene podkopávajú samotnú božskú konštitúciu Cirkvi.
Škandál na plagátoch: Výzva k voľbe „pápežky“
Najškandalóznejší vizuál, ktorý v týchto dňoch visí v desiatkach švajčiarskych miest a dedín, zobrazuje tvár laičky s textom, z ktorého pravovernému katolíkovi behá mráz po chrbte:
„Spoločne pripravovať cestu pre voľbu prvej pápežky? Som pri tom.“
Oficiálna internetová stránka diecézy tento exces obhajuje modernistickými frázami o tom, že s kňazským svätením sa už viac nespája len mužské pohlavie a že ženy musia byť rovné mužom „za každých okolností“. Kampaň priamo vyzýva k vybudovaniu cirkevného spoločenstva, kde „rod nehrá žiadnu rolu“.
Ide o jasný a vedomý útok na dogmatickú teológiu a sviatostný charakter Cirkvi.
Čo na to nemenné Učenie Cirkvi?
Tento progresívny experiment zo St. Gallenu priamo odporuje nielen stáročnej Tradícii, ale aj jasným pápežským dokumentom moderných čias. V apoštolskom liste Ordinatio Sacerdotalis (1994) sv. Ján Pavol II. definitívne uzatvoril akékoľvek debaty o svätení žien, keď vyhlásil:
„Aby sa odstránila akákoľvek pochybnosť o tejto mimoriadne dôležitej veci, ktorá sa týka samej božskej konštitúcie Cirkvi, z moci nášho úradu posilňovať bratov vyhlasujeme, že Cirkev nemá nijakú právomoc udeľovať kňazskú vysviacku ženám a že toto rozhodnutie majú definitívne prijať všetci veriaci Cirkvi.“
Zatiaľ čo Cirkev vždy odsudzovala nenávisť a nespravodlivú diskrimináciu žien, učitelia Cirkvi na čele so sv. Tomášom Akvinským, ako aj Katechizmus Katolíckej cirkvi pripomínajú, že hoci muž a žena majú dokonalú rovnosť ako ľudské osoby, v hierarchickom usporiadaní rodiny a Cirkvi majú odlišné, Bohom stanovené úlohy. Tvrdenie, že pohlavie nemá hrať v Cirkvi žiadnu rolu, je popretím katolíckej antropológie.
Ovocie liberálneho kurzu: Kto stojí za diecézou?
Tento posun k otvorenej apostáze však nie je náhodný. Diecézu St. Gallen od roku 2025 vedie biskup Beat Grögli, ktorého do úradu vymenoval pápež Lev XIV. Grögli sa nikdy netajil svojimi modernistickými sklonmi. Už pred svojím biskupským menovaním otvorene vyhlasoval, že „sviatostná služba už nemôže byť len záležitosťou mužov“.
Na svojej prvej tlačovej konferencii po zvolení navyše sebavedomo vyhlásil: „Ženské kňazstvo príde.“ Dnes vidíme, že svoje slová pretavuje do reality prostredníctvom oficiálnych diecéznych štruktúr a vizuálneho smogu, ktorý deformuje vnímanie veriacich.
Kardinál Müller varuje a vystríha pred likvidáciou kňazstva: Modernisti popierajú koncil a padajú do protestantizmu. Sviatosť nemožno „outsorcingovať“
Na hlboké teologické zmätenie a pokrytectvo týchto progresívnych kruhov trefne poukázal aj kardinál Gerhard Ludwig Müller vo svojom kritickom komentári. Pripomína nanajvýš príznačný paradox: práve tí modernisti, ktorí sa tak radi zaštiťujú Druhým vatikánskym koncilom, ho v praxi – napríklad pri tlaku na kázanie laikov či rozbíjanie jednoty svätej omše – hrubo popierajú. Podľa kardinála Müllera sa títo pseudoreformátori nielenže vracajú pred Tridentský koncil, ale upadajú priamo do predreformačných nešvárov a zneužívaní, ktoré v minulosti roztrhali jednotu Cirkvi. Varuje, že kňazské právomoci nemožno svojvoľne funkčne „outsourcingovať“ bez toho, aby sme úplne nepopreli sviatostné kňazstvo a neskĺzli do čistého protestantizmu. Títo veční progresívni protestujúci by preto mali podľa kardinála namiesto presadzovania svojich zatrpknutých ideológií a mocenských nárokov, ktorými ženú Cirkev priamo proti múru, konečne prehodnotiť svoj vzťah k Petrovmu úradu a začať študovať základy katolíckej teológie. Ak sa totiž Cirkev namiesto vernosti Kristovi podriadi bludom zo St. Gallenu, neskončí to žiadnou „novou jarou“, ale úplnou likvidáciou sviatostného života.
Zostáva nám len modliť sa za čistotu viery vo Švajčiarsku a veriť, že zdravé sily v Cirkvi sa proti tomuto flagrantnému porušovaniu Tradície rázne postavia. Svätý Gallen sa opäť stáva varovným prstom pred tým, kam až môže zájsť Cirkev, ak sa podvolí duchu tohto sveta.
zdroje: kath.net, LSN