Venezuelská história, príbeh nekonečného ekonomického a sociálneho zúfalstva, prináša nečakaných a šokujúcich protagonistov. Jedným z najkontroverznejších je 68-ročný jezuitský kňaz, otec Numa Molina. Jeho šokujúca a otvorená blízkosť k diktátorovi Nicolásovi Madurovi z jezuitu vytvorila v očiach verejnosti symbol morálneho zlyhania.
Kým Venezuela upadá do priepasti zúfalstva – s hyperinfláciou, masovým exodom a systematickým porušovaním ľudských práv – vystupuje o. Molina ako kľúčová postava v kruhu moci. Pôsobí ako duchovný poradca, celebrant súkromných omší pre rodinu diktátora a zanietený obhajca režimu, ktorý je medzinárodne obvinený z korupcie, represií a neľudského zaobchádzania.
Diktatúra a očistenie svedomia
V čase, keď sa napätie medzi USA a Venezuelou vyostruje po námorných incidentoch v Karibiku, ktoré si vyžiadali desiatky obetí, sa Maduro snaží udržať pri moci napriek dvanástim rokom deštrukcie. A práve tu, v epicentre geopolitického konfliktu a ľudskej krízy, sa o. Molina stáva nevídaným nástrojom propagandy autokrata.
Molinova ideologická cesta, ktorá sa začala po smrti jeho matky pre nedostatok zdravotnej starostlivosti, sa bolestne prekrýva s temnými víziami socializmu a marxizmu. Jeho rozhlasové programy o „kresťanstve a socializme“ si všimol už Hugo Chávez, ktorý ho privítal ako „proroka“ a urobil z neho svojho duchovného riaditeľa. Z tohto jedovatého kruhu potom vzišiel aj jeho vzťah s vtedajším ministrom zahraničných vecí, Nicolasom Madurom.
Dnes o. Molina slúži omše pre diktátorovu rodinu a radí jeho synovi, Nicolásovi Madurovi Guerovi. Takáto miera politickej a duchovnej intimity je poburujúca v krajine, kde štátne bezpečnostné zložky prenasledujú, monitorujú a terorizujú samotnú Cirkev. Je to šokujúci kontrast medzi službou Bohu a kompromisom s útlakom.
Teológia oslobodenia: Marxistická tmavá škvrna
Jedným z najostrejších bodov kontroverzie je Molinova otvorená obhajoba teológie oslobodenia. Pred týmto prúdom, ktorý do seba vstrebal zhubné marxistické prvky a revolučné vízie, opakovane varovali minulí pápeži (pred Františkom). Hoci uznáva boj proti nespravodlivosti, Cirkev rázne odsúdila akékoľvek prijatie marxistických metód a analýz, ktoré vedú k triednemu boju a totalite. Molinovo prijatie tohto ideologického koktailu len prehlbuje podozrievavosť zo zrady podstaty evanjeliového posolstva…
V 80. rokoch 20. storočia, pod vedením vtedajšieho prefekta Kongregácie pre náuku viery, kardinála Josepha Ratzingera vydal Vatikán dva dokumenty, ktoré síce ocenili boj proti sociálno-ekonomickej nespravodlivosti, avšak odsúdili tie smery v rámci teológie oslobodenia, ktoré prijali marxistické metódy sociálnej analýzy a triedneho boja.
Kňaz v konflikte s biskupmi
Molina neváha opakovanými vyhláseniami otvorene kryť chrbát režimu. To ho privádza do priameho a frontálneho konfliktu s venezuelskými biskupmi.
Konferencia biskupov, ktorá je poslednou národnou inštitúciou kritickou voči autokratickej vláde, neohrozene odsúdila podvodné voľby, politické prenasledovanie, mimosúdne popravy a zdvihla hlas v obrane miliónov chudobných, ktorí hladujú v dôsledku krízy. Pastieri riskujú vlastnú bezpečnosť, aby slúžili trpiacim.
Odpoveď o. Molinu je mrazivá: verejne obvinil biskupov, že sú „pastieri, ktorí zabudli na Evanjelium a pridali sa na stranu násilia“, a označil ich za vzdialených od chudobných.
Zatiaľ čo biskupi odvážne kritizujú diktatúru, o. Molina ju ospravedlňuje.
Ani jeho vlastná rehoľa, Spoločnosť Ježišova, sa s ním nezhoduje. Generálny predstavený, P. Arturo Sosa, odsúdil chavizmus a označil Madura za diktátora. Molinovo bratanie s režimom je trpkou ranou aj pre jeho vlastnú duchovnú rodinu.
Dôsledky
Molina sa síce chváli charitatívnou činnosťou, no venezuelskí kňazi varujú, že jeho hlboká politická angažovanosť ho doviedla k morálnym ústupkom voči vláde obvinenej z mučenia, útlaku a dokonca aj obchodovania s drogami.
Napriek všetkému, o. Numa Molina zostáva kľúčovou figúrou, tzv. „zásadnou súčasťou prezidentstva republiky“.
Jeho prítomnosť je podľa jeho kritikov tragickým svedectvom o tom, ako môže ideologická zaslepenosť a marxistická interpretácia viery zotročiť svedomie a stvoriť zo služobníka Božieho obhajcu tyranie. Venezuela krváca. Jej biskupi volajú po spravodlivosti. A uprostred tohto utrpenia, stojí jezuitský kňaz, ktorý to všetko vidí ináč. Čo o tom budú písať dejiny, ukáže už blízka budúcnosť.
zdroj: Katolícky Národný Register a Info Vaticana