Prípad odstúpeného nemeckého biskupa Reinholda Nanna, ktorý sa vzdal riadenia diecézy Caravelí v Peru a následne priznal civilný sobáš, šokoval katolícky svet. No nie je to len o individuálnej dráme. Je to alarmujúci príklad, ako sa osobná kríza a zlyhanie zneužíva na útok proti jednému z najväčších darov latinskej Cirkvi: kňazskému celibátu.
Zásterka „vyčerpania“ a trpká pravda
V júli 2024 prijala Svätá stolica rezignáciu biskupa Nanna, oficiálne pre „motívy zdravia“, únavu a depresiu. O rok neskôr, v októbri 2025, však vyšla najavo skutočná pravda. Sám prelát priznal, že skutočným dôvodom bol jeho vzťah so ženou a následný civilný sobáš.
Využitie únavy a depresie ako „krycej operácie“ pre zásadné porušenie sľubov je ranou pre tých, ktorí skutočne trpia duševnými ťažkosťami. Reinhold Nann, ktorý po desaťročia požíval dôveru veriacich, nahradil transparentnosť klamstvom, aby zamaskoval to, čo sám označil za „vážny hriech“: založenie rodiny bez potrebného dišpenzu od Ríma.
Celibát nie je „záťaž“, ale zrkadlo Krista
Čo však ranilo Cirkev ešte hlbšie, je následná rétorika biskupa. Namiesto pokory a tichého odchodu z aktívnej služby, Nann na svojom blogu zaútočil na povinný celibát. Tvrdil, že „robí viac škody ako úžitku“ a je príčinou osamelosti a frustrácie.
Toto je naratív, ktorý ignoruje samotný základ kňazstva. Celibát nie je stredoveký výmysel ani cirkevný rozmar. Je to:
- Znak: Dokonalé napodobňovanie Krista. Náš Pán, Ježiš Kristus, žil v dokonalom celibáte a ponúkol tak vzor totálneho odovzdania sa Otcovi. Kňazský celibát je znakom tohto napodobňovania.
- Znak: Úplná láska k Cirkvi. V latinskej Cirkvi je celibát chápaný ako slobodné „áno“ pre duchovné otcovstvo, ktoré umožňuje kňazovi milovať Cirkev – svoju nevestu – nerozdeleným srdcom a byť plne k dispozícii pre vznešené poslanie.
Svedectvo verných: Požehnanie v službe
Kým Nannov prípad je zneužívaný progresívnymi skupinami (najmä z nemeckej Synodálnej cesty) na presadzovanie ženatého kňazstva, verní kňazi a zasvätené osoby v ňom vidia obrovské požehnanie.
Ako svedčia mnohí kňazi, celibát ich neoberá o lásku, ale:
- Umožňuje im slúžiť bez hraníc: Bez povinností vlastnej rodiny môžu rýchlo reagovať na potreby Cirkvi – či už ide o misie, pastoračnú službu v noci, alebo presuny do oblastí, kde je kňaz najviac potrebný.
- Prehlbuje vzťah s Kristom: Celibát, žitý s vierou, je priamym prameňom sily. Je to priestor pre úplnú nerozdielnu odovzdanosť a dôveru skladanú len v Pána, nevyhnutnú v pastoračnej službe.
Riešenie nie je v zrade tradície
Tragédia biskupa Nanna nie je argumentom pre zrušenie celibátu. Je to varovanie, že aj v Cirkvi môže dôjsť k zlyhaniu, ak kňazovi chýba skutočná duchovnosť.
Riešením nie je oslabenie disciplíny, ale posilnenie viery, dôkladnejšia formácia a lepšie sprevádzanie najmä v krízových obdobiach.
Kňaz, ktorý verejne sľúbil celibát a neskôr ho poruší a ešte na neho útočí, narúša dôveru veriacich a oslabuje celú morálnu autoritu duchovenstva. Je nevyhnutné, aby Cirkev bránila celibát ako vzácny dar. Lebo len v radikálnej vernosti Kristovi, ktorý je prameňom kňazstva, možno nájsť silu pre naplnenie misie.
zdroj: Info Vaticana