Svet okolo nás stráca cit pre posvätno a čo je ešte desivejšie, stráca aj elementárny pud sebazáchovy pre večnosť. Nedávno sme na sociálnych sieťach nášho apoštolátu Misia Fatima zažili moment, ktorý nás hlboko šokoval a prinútil k vážnemu zamysleniu.
Medzi komentármi k príspevku „Kultúra smrti zachvátila Európu“ nám napísala mladá žena komentár, z ktorého mrazí. Uviedla, že ak by mala v starobe alebo chorobe trpieť, radšej si dobrovoľne zvolí eutanáziu. Dodala, že jej vôbec nevadí, ak kvôli tomu skončí v pekle – hlavne, že sa vyhne bolesti.
Ako katolíci, ktorí rozjímajú o fatimskom posolstve, sme zostali v nemom úžase. Ako môže niekto dobrovoľne vymeniť dočasné, hoci aj veľmi ťažké pozemské utrpenie za večné neznesiteľné muky? Ako môže človek radšej prijať večné zavrhnutie, než by prijal kríž, ktorý má moc v spojení s Kristovou obetou priviesť ho do neba?
Klamstvo o „pohodlí“ a útek pred krížom
Žijeme v kultúre, ktorá povýšila pozemský komfort a bezbolestnosť za najvyššie božstvo. Keď sa zo života vytratí pravá viera, utrpenie stráca zmysel a stáva sa nepriateľom číslo jeden.
Tento diktát pohodlia však vedie ľudstvo do záhuby. Vidíme to všade okolo seba:
- Eutanázia je prezentovaná ako „milosrdná smrť“, no v skutočnosti je to tragická vzbura proti Stvoriteľovi.
- Interupcie sú schvaľované pod zámienkou, že dieťa by narušilo kariéru alebo pohodlie rodičov – ľudia uveria satanovi, že po vražde nenarodeného dieťaťa sa budú mať lepšie.
- Hriešna antikoncepcia (pričom mnohé tabletky majú abortívny, teda potratový účinok) slúži len na to, aby si človek sám egoisticky určoval podmienky života a odmietol Boží plán pre rodinu.
Ľudia dnes zabúdajú, že cesta do večného šťastia nevedie cez obchádzanie krížov, ale cez ich hrdinské prijatie a obetu. Naše dočasné utrpenie, ak ho spojíme s utrpením nášho Nevinného ukrižovaného Spasiteľa, má obrovskú spásonosnú hodnotu. Nielenže nám zmierňuje tresty v očistci, ale vyprosuje milosti pre hriešnikov, ktorí sú na ceste do zatratenia.
Fatimské deti: Kontrast, ktorý bije do očí
Ak chceme vidieť protiklad dnešnej mentality pohodlia, musíme sa pozrieť na tri fatimské deti – Luciu, Františka a Hyacintu. Keď im Panna Mária 13. júla 1917 ukázala strašnú víziu pekla, ich životy sa navždy zmenili. Pastierikovia videli ohromné ohnivé more plné démonov a ľudských duší, ktoré kričali od bolesti a zúfalstva. Démoni sa líšili tým, že mali podobu hrôzostrašných, neznámych zvierat. Celé to sprevádzalo strašné stonanie a zúfalstvo.
Po videní im Pnna Mária povedala:
„Videli ste peklo, kam idú duše úbohých hriešnikov.“
Tieto malé deti nezačali nariekať nad osudom. Naopak! Pocítili obrovskú bolesť a súcit s hriešnikmi. Začali vyhľadávať utrpenie a obety, len aby zachránili čo najviac duší pred večným ohňom.
Svätá Hyacinta Marto je žiarivým príkladom tejto svätej obety. Pred smrťou trpela na ťažkú hnisavú pleuritídu. V nemocnici v Lisabone musela podstúpiť neznesiteľne bolestivú operáciu, pri ktorej jej vyoperovali dve rebrá – a to zaživa, len pri lokálnej anestézii, ktorá pre rozsiahly zápal vôbec neúčinkovala. Celkovú narkózu by jej slabé srdce však nevydržalo. Hyacinta neodmietla toto utrpenie. Každý záblesk tejto nevýslovnej bolesti ochotne obetovala tichúčko vyslovenými slovami, že tak robí „z lásky k Ježišovi a za obrátenie hriešnikov!“
Aká obrovská priepasť je medzi malou, svätou Hyacintou a dnešným človekom, ktorý kvôli strachu z bolesti radšej podpíše ortieľ vlastného večného zatratenia!
Realita pekla: Človek si ho volí sám
Ako vo svojom hlbokom rozhovore na LSN TV pripomína tradičný kňaz vo videu, tajomstvo pekla úzko súvisí s darom ľudskej slobody. Boh nikoho do pekla neposiela nespravodlivo. Peklo je stav, ktorý si človek sám, vedome a dobrovoľne volí.
Peklo nie je nejaký stredoveký mýtus na zastrašovanie. Je to reálne miesto a stav definitívneho odmietnutia Boha. Otec Jeffrey Fasching zdôrazňuje, že človek, ktorý celý život žije v hriechu, odmieta sviatosti, vysmieva sa z Božích prikázaní a zatvrdzuje svoje srdce, sa vlastne postupne formuje pre peklo. Ak niekto na zemi nedokáže zniesť Božiu prítomnosť, svätosť a pravdu, ako by mohol chcieť stráviť večnosť s Bohom? Preto vo svojej slobodnej (no zvrátenej) vôli cúva do temnoty.
Predstava spomínanej panej z Facebooku, že „v pekle jej to nebude vadiť“, je diabolským klamom. V pekle niet útechy, niet tam spoločenstva, niet tam konca. Je to večná nenávisť, večný plač a beznádejné škrípanie zubami.
Zbrane víťazstva: Eucharistia a modlitba
Ako nespadnúť do tejto priepasti a ako pomôcť tým, ktorí do nej slepo kráčajú? Kňaz vo videu nám dáva jasný návod, ktorý sa dokonale zhoduje s fatimskou spiritualitou. Sú to dva hlavné piliere nášho duchovného života:
1. Svätá omša a Eucharistia
Eucharistia je sprítomnením Kristovej obety na Kalvárii. Keď pristupujeme k svätému prijímaniu v stave milosti posväcujúcej, Kristus v nás premieňa naše utrpenie. Sila niesť kríž nepochádza od nás, ale z Oltárnej sviatosti. Kňaz pripomína, že bez Eucharistie sme bezbranní voči útokom zlého, ktorý nám nahovára, že eutanázia alebo hriech sú riešením, ako byť sám sebe pánom a zvoliť a zabezpečiť si „lepšiu realitu“.
2. Vytrvalá modlitba a svätý ruženec
Panna Mária vo Fatime neustále opakovala: „Modlite sa, modlite sa veľa a prinášajte obety za hriešnikov, lebo mnohé duše prichádzajú do pekla, pretože niet nikoho, kto by sa za ne obetoval a modlil.“ Modlitba svätého ruženca má moc prelomiť aj to najtvrdšie ľudské srdce. Má moc vyprosiť milosť ľútosti vo chvíli smrti aj pre ľudí, ktorí dnes píšu rúhavé komentáre na internete.
Výzva pre nás, členov Misie Fatima
Bratia a sestry, komentár tejto panej by nás nemal viesť k odsúdeniu, ale k hlbokému pokániu a zvýšenému úsiliu. Táto žena odhalila duchovnú biedu dnešného sveta. Ľudia hynú, lebo nepoznajú Krista, utekajú od akéhokoľvek kríža a diabol sa nesmierne teší ich otupeniu.
Zjednoťme sa v modlitbe za takto zasiahnuté duše. Ponúknime naše každodenné malé i veľké kríže, bolesti a nepríjemnosti Pánu Ježišovi prostredníctvom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Nedovoľme, aby duše, za ktoré Kristus vylial svoju predrahú krv, končili v pekle kvôli našej pohodlnosti.
Svätá Hyacinta, Lucia a František, orodujte za nás a vyproste nám odvahu niesť ochotne svoj kríž!