Päťdesiatpäť rokov kňazstva predstavuje celý jeden plodný ľudský život. Otec Štefan Mordel sa pri príležitosti tohto vzácneho jubilea obzerá späť na svoje začiatky v temných rokoch normalizácie, spomína na neopísateľné nadšenie veriacich na Orave a zároveň dvíha varovný prst pred novými, rafinovanejšími hrozbami, ktorým dnes čelí Cirkev i celá spoločnosť.
Do kňazského seminára nastupoval v roku 1966. Po krátkom záblesku politického uvoľnenia však prišla tvrdá rana v podobe normalizácie. Vtedajší režim chcel spoločnosť systematicky ateizovať a v náboženstve videl úhlavného nepriateľa. Komunistická ideológia sľubovala ľuďom šťastie a slobodu, no s jedinou podmienkou – muselo to byť bez Boha.
„Nebojte sa!“ – Vysviacka v tieni strachu
V roku 1971, keď otec Štefan prijímal kňazskú vysviacku, situácia na Slovensku bola kritická. Vtedajší minister kultúry na adresu Cirkvi sebavedomo vyhlásil, že ju „naučí znovu sa báť“. Aby toho nebolo málo, na Slovensku už nebol k dispozícii biskup, ktorý by mohol svätiť nových kňazov. Predstavení seminára preto pozvali českobudějovického biskupa, monsignora Jozefa Hloucha.
Tento muž plný viery a horlivosti sa stal pre mladých kňazov obrovskou oporou. Jeho slová zneli ako oslobodzujúci hlas v temnote: „Milovaní bratia, nebojte sa!“ Biskup Hlouch im pripomenul, že sú pre svet nenahraditeľní. „Keby aj boli odpaľovacie rampy na Mesiaci, vy ste potrebnejší, pretože kto bude človeku ohlasovať spásu? Kto mu vzbudí nádej a vyprosí odpustenie hriechov?“ prízvukoval im s nadšením prvého mučeníka, svätého Štefana.
Už vtedy biskup vnímal blížiace sa nebezpečenstvo zo Západu a z vnútra samotnej Cirkvi. Varoval pred modernizmom a snahami o zrušenie celibátu so slovami: „Zlé vetry dujú zo Západu. Predsa viete, komu ste svoje srdce dali. Vy sa odovzdávate celý a bez výhrad Ježišovi Kristovi.“
Oravské primície a zástupy ľudu
Po vysviacke nasledovali primície v rodných Rabčiciach na hornej Orave. Išlo o udalosť obrovských rozmerov, keďže v tejto severnej časti Slovenska sa podobná slávnosť nekonala dlhých 30 až 40 rokov. Zástupy ľudí prichádzali k rodičovskému domu, aby boli svedkami rodičovského požehnania na gánku.
„Vtedy sa prízvukovalo, že je hodno aj topánky zodrať kvôli primičnému požehnaniu,“ spomína o. Mordel. Masa ľudí, ktorá sa „valila ako riava“ do kostola na prvú svätú omšu, svedčila o obrovskom entuziazme a hlade po Bohu. Tieto spomienky sú pre neho dodnes drahokamom, ktorý nosí v hrudi a ktorý časom nezhniije.
Satan len zmenil taktiku
Hoci od týchto chvíľ uplynulo už 55 rokov, otec Štefan vidí jasné paralely s dneškom. Podľa jeho slov sa nepriateľ nezmenil, iba upravil svoju stratégiu. Niekdajšia komunistická revolúcia sa pretransformovala do revolúcie kultúrnej. Jej cieľom je premeniť myslenie človeka, rozbiť rodinu, národ a vytvoriť z chaosu nový svet.
„Ako je možné, že dnes sa objavujú ideológie, ktoré tvrdia, že nemáme len muža a ženu, ale 72 rodov? To sme načisto o rozum prišli,“ hovorí otvorene a dodáva, že ide o diabolskú taktiku, ako vymazať dobro v ľudských srdciach.
Rovnako kriticky vníma aj súčasný prienik modernizmu do Cirkvi. Poukazuje na dianie v Nemecku, kde synodálna cesta prichádza s návrhmi, ktoré idú priamo proti tradícii – od zrušenia celibátu až po žehnanie homosexuálnych párov. Tvrdo odsudzuje aj tzv. antropocentrizmus, kedy sa do stredu pozornosti stavia človek namiesto Boha, čo vedie k znevažovaniu liturgie, napríklad vo forme neadekvátnych a zosvetštených svätých omší.
„Viem, komu som uveril“
Otec Mordel pripomína starú legendu o človeku, ktorý príde na Boží súd a hovorí, že nikdy nekradol, nezabíjal a neubližoval. Pán Boh mu odpovedá: „Áno, tvoje ruky sú čisté, ale sú prázdne.“ Je to výzva k tomu, aby veriaci nezredukovali svoj život iba na pasívne prežívanie, ale aby pevne stáli za svojím presvedčením.
Jeho životný postoj po polstoročí služby zostáva neoblomný, ukotvený v slovách svätého Pavla: Viem, komu som uveril a som si tým istý.
„Nijaká ideológia, ani tá komunistická v bývalom režime, ma nezdeformovala. Ani tá nová ideológia kultúrneho neomarxizmu ma nemôže zdeformovať. Nedám sa. Ja sa držím vyznania viery,“ uzatvára svoje svedectvo o. Štefan Mordel s prianím, aby túto istotu a odvahu nenasledovať slepé cesty dnešnej doby našli vo svojich srdciach aj súčasní novokňazi.
Prepis z videa do článku pre Misiu Fatima spracovala naša externá kolegyňa Zuzana Šnajderová. ĎAKUJEME!