Archeologické vykopávky pod Bazilikou Božieho hrobu v Jeruzaleme priniesli fascinujúci objav, ktorý vrhá nové svetlo na miesta spojené s poslednými chvíľami Ježiša Krista na Zemi. Tím talianskych výskumníkov z Rímskej univerzity Sapienza pod vedením profesorky Francescy Romany Stasolla objavil jednoznačné dôkazy o tom, že pred výstavbou kresťanskej svätyne sa na tomto mieste nachádzala kombinácia skalných hrobov, viníc a olivových hájov.
Objav je mimoriadne vzácny pre každého veriacieho, pretože presne zodpovedá opisu v Evanjeliu podľa Jána:
„V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.“
— Jn 19, 41-42
Päť rokov mravčej práce a dôkazy z botaniky
Výskum prebiehal priamo pod podlahou baziliky od mája do novembra 2022 v rámci jej celkovej rekonštrukcie. Práce pokračovali podrobnými laboratórnymi analýzami až do roku 2025 a realizovali sa v úzkej spolupráci s tromi spravovateľskými komunitami chrámu — Pravoslávnym patriarchátom, Kustódiou Svätej zeme a Arménskym patriarchátom.
Detailné správy publikované v odbornom časopise Liber Annuus potvrdené archeológmi odhalili:
- Pozostatky viniča: V rozkopaných vrstvách sa našlo drevo z viniča, čo naznačuje jeho priame pestovanie na tomto mieste.
- Olivové stromy: Pyľové analýzy potvrdili pravdepodobnú prítomnosť olivovníkov v bezprostrednej blízkosti.
- Pohrebné územie: Územie malo jednoznačne charakter pohrebiska prepojeného s poľnohospodárskou a pastierskou činnosťou.
Výskumníci zdôrazňujú, že cieľom nebolo identifikovať konkrétny hrob ako Ježišov. Objav však poskytuje nezvratný historický a archeologický dôkaz o tom, že okolité prostredie v 1. storočí presne zodpovedalo biblickým reáliám. Archeologické nálezy tak nálezcom opäť raz potvrdzujú presnosť Evanjelia — miesto Kristovho ukrižovania a pochovania malo v 1. storočí presne takú podobu, akú opisujú svätopisci.
zdroj: LSN a Daily Mail