Priebeh jedného nenápadného súdneho sporu v Belgicku sa môže stať historickým predelom v tom, ako Európska únia rešpektuje autonómiu Katolíckej cirkvi. Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) totiž čelí prípadu, ktorý môže zásadným spôsobom zasiahnuť do vnútornej slobody Katolíckej cirkvi.
Najvyšší súdny orgán EÚ posudzuje spor týkajúci sa belgickej Diecézy Gent. Celá kauza, vedená pod spisu C-12/25 Bisdom Gent, sa začala 25. marca 2021, keď jedna osoba s odvolaním sa na GDPR požiadala Gentskú diecézu o vymazanie svojich údajov zo všetkých diecéznych spisov vrátane osobných údajov z cirkevnej matriky krstených. Diecéza 2. apríla 2021 záznam nezmazala – namiesto toho urobila to, čo býva zvykom: do zápisu poznačila, že osoba k danému dátumu opustila Cirkev, a záznam preškrtla.
Sťažovateľovi to však nestačilo. Obrátil sa na belgický Úrad pre ochranu osobných údajov. Ten 19. decembra 2023 prikázal diecéze dáta bezpodmienečne vymazať, no diecéza sa odvolala a celá vec skončila v Luxemburgu pred Najvyšším súdom EÚ.
Dva svety v strete: Je krstná matrika iba „zoznam členov klubu“?
Srdcom celého problému je totálne nepochopenie podstaty krstu zo strany sekulárnych orgánov. Bruselské úrady sa snažia k cirkvám pristupovať ako k bežným záujmovým spolkom či politickým stranám a k matrikám ako k „zoznamom členov“.
Európski biskupi upozorňujú na mimoriadne nebezpečný precedens.
Právo jednotlivca odísť z Cirkvi je rešpektované, no nemôže siahať tak ďaleko, aby diktovalo Cirkvi, ako má chápať svoje vlastné sviatosti. Sekulárny štát musí rešpektovať, že tak ako Cirkev nezasahuje do politiky, ani štát či Európska únia nesmú zasahovať do vnútrocirkevných pravidiel. Prípad v Gente tak presahuje bežnú ochranu dát. Ak by civilný súd prinútil Cirkev mazať krstné listy, sekulárna moc by tým priamo preformátovala katolícku teológiu a zavádzala veriacich aj neveriacich v tom, že krst je len akési zrušiteľné alebo opakovateľné členstvo.
Komisia biskupských konferencií EÚ (COMECE) aj Dikastérium pre legislatívne texty však dôrazne pripomínajú nemennú pravdu: Krstná matrika nie je žiadny členský zoznam. Je to objektívny historický záznam o sviatostnom úkone, ktorý sa v čase a priestore reálne odohral.
Krstný list nie je zoznam členov klubu, ale záznam historického faktu
- Kánonické právo nedovoľuje upravovať ani mazať zápisy vykonané v matrike krstených (s výnimkou opráv chýb pri prepise), pretože matrika „predstavuje objektívny záznam sviatostných úkonov alebo úkonov súvisiacich so sviatosťami, ktoré Cirkev historicky vykonala“.
- Krst nie je administratívny úkon. Podľa tradičnej katolíckej doktríny je to sviatosť, ktorá trvalo zmýva dedičný hriech, obnovuje milosť a vtláča do duše nezmazateľné znamenie, ktorým človeka začleňuje do Tajomného tela Kristovho. Je nevyhnutnou podmienkou pre prijatie všetkých ostatných sviatostí.
- Kánonické právo práve preto prísne zakazuje meniť či mazať zápisy o krste, pretože bez istoty o prijatí krstu nemôže kňaz nikomu vyslúžiť žiadne ďalšie sviatosti.„Ak by Cirkev nemala tieto všeobecné normy o povinné registrácii krstu, nebolo by pre ňu možné vykonávať samotnú sviatostnú činnosť, keďže platné prijatie sviatostí vyžaduje istotu o prijatí krstu.“
Diecéza teda 2. apríla 2021 záznam o krste nevymazala. Pridala doň poznámku s uvedením dátumu, kedy daná osoba „opustila Cirkev“, a záznam preškrtla dvoma uhlopriečnymi čiarami. Dotyčný človek však trval na úplnom vymazaní a podal sťažnosť na belgický Úrad pre ochranu osobných údajov, z ktorého bolo Diecéze Gent doručené rozhodnutie, aby žiadosti vyhovela.
Reštrukturalizácia teológie štátnou mocou?
Európski biskupi varujú, že ak by Súdny dvor EÚ rozhodol v neprospech Cirkvi, civilný súd by tým redefinoval povahu a charakter krstných matrík v priamom rozpore s tým, ako svoju podstatu chápe sama Cirkev prostredníctvom svojich najvyšších autorít.
„V istom zmysle by vymazanie z krstných matrík vnútilo Cirkvi ako celku koncept ‚členstva‘, ktorý jej nepatrí a neodpovedá jej právnemu poriadku,“ dodávajú biskupi.
Súčasne zdôrazňujú, že sekulárny charakter štátu znamená nie len to, že Cirkev nemá zasahovať do politiky, ale aj to, že štát nesmie zasahovať do záležitostí Cirkvi. Žiadna vláda – a „už vôbec nie Európska únia“ – nemôže Cirkvi diktovať jej vnútorné pravidlá.
Vynútené vymazanie údajov z matrík by navyše mohlo zavádzať veriacich aj neveriacich v tom, že krst je opakovateľný alebo voliteľný – čo biskupi označujú za priamy zásah do samotnej podstaty sviatosti.
Právo tých, ktorí si želajú opustiť Cirkev, nemôže siahať tak ďaleko, aby preformátovávalo katolícku teológiu. Vyžadovať od Cirkvi, aby s matrikami zaobchádzala ako s bežným „seznamom členov“, znamená zásah nie do administratívy, ale do samotného teologického myslenia. Biskupi preto prízvukujú, že tento prípad ide ďaleko za hranice ochrany osobných údajov – ide v ňom o to, aký priestor právo EÚ vôbec ponecháva cirkvám na to, aby mohli slobodne žiť a organizovať svoju vieru.
zdroj: LSN