Vatikánska opona sa poodchýlila a spoza nej vykukla tvár jedného z hlavných ideológov progresívneho krídla.Kardinál Timothy Radcliffe sa v rozhovore pre The Telegraph rozhodol prejaviť vzácnu mieru úprimnosti – alebo možno len pocit neotrasiteľnej moci. Bez okolkov priznal to, čo si „tradičné zvyšky“ Cirkvi doteraz len šeptali: Lev XIV. nie je novým začiatkom, ale rafinovaným pokračovaním Františkovej éry, tentokrát však s lepším marketingom pre nespokojných.
Usmievavý likvidátor tradície?
Podľa Radcliffea bol Lev XIV. zvolený s chirurgickou presnosťou. Cieľ bol jasný: udržať kurz nastavený predchádzajúcim pontifikátom, ale nerobiť pri tom toľko hluku, ktorý by zbytočne budil „konzervatívne levy“. Radcliffe to nazýva „rekomponovaním rovnováhy“. V preklade do bežnej reči to znamená: uchlácholiť tradičných katolíkov peknými gestami a zbožným slovníkom najlepšie v latinčine, aby tak nekričali, že kolesá revolúcie sa krútia rovnakou rýchlosťou a aby si hlasito nenamietali, že základy ich viery sú naďalej podkopávané aj vrcholovými cirkvenými predstaviteľmi. (čo sa zhoduje so známym výrok kardinála Ciappiho, pápežského teológa slúžiaceho piatim pápežom, po oboznámení s obsahom Tretieho Fatimského Posolstva: a síce, že apostáza v cirkvi nastane z vrchných radov.)
Liberálne kruhy neskrývajú svoj plán, nechať Leva XIV. pôsobiť dojmom „rozvážneho“ otca, ktorý vás pohladí po hlave predtým, než vám oznámi, že vaše dogmy sú prekážkou v „dialógu“ a stará liturgia historický prežitok, ktorý možno povoliť len s výnimkami.
Synodalita: Cudzorodé teleso v tele Cirkvi
Radcliffe s nadšením potvrdil, že hlavným motorom nového pontifikátu zostáva synodalita. To je to magické slovo, ktoré ukrýva, ako to kardinál Gerhard Müller trefne opísal „nepriateľské prevzatie moci nad Cirkvou“. Ide o pokus vniesť do vnútra katolicizmu idey, ktoré sú so Svätým písmom a Tradíciou asi tak zlučiteľné ako oheň s vodou.
Zatiaľ čo sa svet tlieska „vnímavému a počúvajúcemu“ pápežovi, v pozadí sa buduje mechanizmus, kde sa o pravde viery bude hlasovať ako v parlamentnej liberálnej demokracii. A Radcliffe už vie, aké zákony chce schvaľovať.
Ženské diakonáty a iné progresívne sny
Aby nenechal nikoho na pochybách, kam táto loď pod vedením Leva XIV. pláva, Radcliffe otvorene volá po „rýchlom“ zavedení ženského diakonátu. Samozrejme, s povinným dodatkom, že to „nie je teologický problém“. Modernisti milujú tento trik: vyhlásiť niečo za „neteologické“, aby mohli obísť dvetisíc rokov cirkevného učenia jediným podpisom na synodálnom papieri.
Kardinál síce uznáva, že biskupi v Afrike či iných menej „osvietených“ (rozumej: ešte veriacich) častiach sveta sú proti, ale to je pre progresívcov len logistická prekážka, ktorú treba prekonať trpezlivým „vysvetľovaním“.
Zlepené oči a rozmazaná pravda
Strategický plán modernistov je teda odhalený:
- Pokračovať v agende: Synoda o synodalite sa nezastaví, kým sa hierarchická Katolícka Cirkev nezmení na beztvarú mimovládnu organizáciu, ergo falošnú cirkev, pred ktorou varoval sv. Pio.
- Upokojiť pravicu: Lev XIV. bude používať miernejší tón, občas si oblečie krajkový chórnik, aby tradionalisti nadobudli pocit bezpečia.
- Udrieť rýchlo: V momente, keď sa odpor rozplynie v „duchu bratstva“, presadiť nevratné zmeny v štruktúre sviatostí.
Lev XIV. bol zvolený, aby bol liekom na „rozdelenie“. Ale ako sa zdá, tým liekom má byť eutanázia starej dobrej katolíckej identity v prospech modernistického experimentu. Radcliffe nám to povedal priamo do očí. Otázkou zostáva, či ich my necháme zatvorené, alebo sa konečne pozrieme na túto „novú jar“ v pravom svetle.
zdroj: Info Vaticana, The Telegraph, zdroj obr. : Alain Elkann Interviews Podcast