Pri tejto príležitosti, v deň sviatku sv. Jána Vianneya, farára z Arsu a patróna kňazov, všetkých oddaných slovenských kňazov pozdravil bp. Athanasius Schneider, s ktorým sme pred malou chvíľkou mali tú česť urobiť online rozhovor predovšetkým o téme tradičnej latinskej svätej omše, v ktorom veľmi otvorene odpovedal na všetky divácke otázky, ktoré ste nám drahí čitatelia poslali. Rozhovor už čoskoro preložíme a vypublikujeme na našom webe, avšak v tento deň veľkého sviatku osobitne pozdravil tento biskup slovenských kňazov, ktorý im v tento sviatočný deň ttakouto cestou hneď aj predávame.
Farár, ktorý zmenil duše: Svätý Ján Mária Vianney
Príbeh Jána Máriu Vianneya nie je príbehom človeka s ohurujúcim intelektom, ale príbehom ohňa, ktorý spálil všetko, čo stálo v ceste Bohu. Narodil sa v roku 1786 do zbožnej rodiny v malej francúzskej obci Dardilly. Od malička prejavoval hlboký záujem o duchovné veci, no zároveň musel bojovať s prudkou povahou. S pomocou matkinej lásky a vlastnej disciplíny ju dokázal skrotiť, a tak sa stal vzorom poslušnosti pre ostatné deti.
Ani slobodomurárska francúzska revolúcia nemohla zlomiť ich nábožnú vieru. Celá rodina sa utiekala k modlitbe, tajne navštevovala sväté omše a poskytovala úkryt prenasledovaným kňazom. Ján, ktorý pásol otcove stádo, nosil so sebou sošku Panny Márie a organizoval procesie, kde s ostatnými pastiermi spoločne prosil o Božiu ochranu. Jeho srdce nepoznalo lakomstvo, a tak sa vždy ochotne podelil o jedlo s tými, ktorí boli chudobnejší.
Napriek veľkej túžbe stať sa kňazom narazil na nepochopenie zo strany otca. Otec ho potreboval na gazdovstve a nemal peniaze na jeho štúdium. Napokon sa však otec zľutoval a Ján sa dostal do malej farskej školy. Už tam sa prejavili jeho medzery vo vedomostiach, musel bojovať s latinčinou. Jeho horlivosť a modlitba ho však viedli ďalej. Keď sa ocitol na vojne, kde bol nútený skrývať sa, jeho viera slúžila ako útecha a povzbudenie pre miestne deti, ktoré učil a viedol k Bohu.
Cesta do Arsu
Po amnestii sa Ján Vianney mohol vrátiť domov a pokračovať v štúdiu. Napriek neúspechom v seminári v Lyone a slabým výsledkom mu farár Balley pomohol k vysviacke. A tak sa v roku 1815 stal kňazom. Jeho prvé miesto kaplána v Écully mu umožnilo spovedať. Už vtedy bola jeho spovednica obľahnutá ľuďmi, ktorí hľadali duchovnú útechu.
Prelomový moment v jeho živote nastal v roku 1818, keď ho vymenovali za administrátora do Arsu. Biskup mu vtedy povedal: „Je to malá obec a niet v nej veľkej lásky k Bohu, vy ju tam zasejte!“ Ján Vianney prijal túto výzvu s hlbokou pokorou. Počas cesty do Arsu sa s sprievodkyňou Matkou Bibostovou stratili v hustej hmle. Keď im cestu ukázal malý pastierik, Ján Vianney mu s vďakou povedal: „Môj malý priateľ, ukázal si mi cestu do Arsu; ja ukážem tebe cestu do neba.“ Tieto slová sa stali mottom jeho celoživotnej misie.
Ars bola dedinka povestná svojou bezbožnosťou. Štyri krčmy v prevádzke takmer nepretržite, opustené kostoly, hriešne zábavy a opilstvo. Vianney však nestrácal nádej. S pokorou a odhodlaním sa pustil do práce. Spával na holej zemi, jedol len to najnutnejšie, v zime sa bičoval a celé dni trávil v modlitbe. Svojou osobnou svätosťou a neúnavnou prácou zmenil Ars od základov. Zakrátko sa kostol naplnil ľuďmi, nedeľná práca ustúpila modlitbe, a tak v rodinách zavládla kresťanská láska. Aj ľudia z okolitých farností začali obdivovať jeho obdivuhodnú prácu, a tak v roku 1820 začal kázať a viesť misie.
Pastier duší
Farár z Arsu sa stal známym po celom Francúzsku. Počas epidémie cholery v roku 1832 sa stal útočiskom pre tisícky pútnikov, ktorí prichádzali, aby sa u neho vyspovedali a dostali duchovnú radu. Ročne navštívilo Ars až stotisíc ľudí. Ján Vianney trávil denne 16 až 20 hodín v spovednici. Hoci ho diabol neustále pokúšal, Ján Vianney neochaboval vo svojej horlivosti a vytrvalosti.
- júla 1859 sa mu pri kázaní spravilo zle. Vrátil sa na faru a už sa nikdy nevyliečil. Zomrel 4. augusta 1859 v Arse vo veku 73 rokov s úsmevom na perách. Tisícky ľudí ho prišli odprevadiť na poslednej ceste. V roku 1905 bol vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1925 za svätého. Jeho neporušené telo je dodnes vystavené v bazilike v Arse.
Príbeh svätého Jána Máriu Vianneya nám pripomína, že sila a múdrosť človeka spočíva v jeho viere, pokore a láske k Bohu. Svojím životom ukázal, že aj jeden človek dokáže zmeniť osud celej dediny, ak sa úplne oddá Božej vôli.
Ak vás tento príbeh inšpiroval, sledujte náš web aj naďalej, a tak vám neujde ani spomínaný on-line rozhovor s jeho excelenciou, otcom bp. Schneiderom.
zdroj: Životopisy svätých, kath.net, Sanctus – Saint John Mary Vianney The Story of the Holy Curé of Ars, Príbeh sv. Jána Maria Vinney