Úvaha o najsmutnejšom paradoxe ľudskej pýchy, odmietnutom dieťati, sebectve a fatimskom varovaní
Svet obletela správa, z ktorej mrazí. Známy internetový tvorca Jesse Ridgway verejne a bez štipky zaváhania obhajuje rozhodnutie, ktoré otriasa samotnými základmi ľudskosti. Spolu s manželkou sa rozhodli uhasiť život svojho vlastného dieťaťa. Dôvod? Lekári mu diagnostikovali Downov syndróm. Malý človiečik pod srdcom matky nesplnil kritériá „dokonalosti“, ktoré od neho rodičia očakávali. Nebol taký, akého by ho chceli mať. A tak namiesto otvorených náručí a bezhraničnej rodičovskej lásky, ktorá chráni slabých, dostal rozsudok smrti, legálne vykonanú brutálnu vraždu v štáte, ktorý, ako tvrdí Jesse, mu to umožňuje.
Je hlboko dojímavé a zároveň tragické predstaviť si túto bezbrannú bytosť. Podľa vedeckých štúdií patrí práve deväťdesiatdeväť percent ľudí s Downovým syndrómom k tým najšťastnejším a najčistejším dušiam na tejto zemi a viacerí sú dnes známy tým, že vedú dokonca pracovne úspešný život. Tento malý anjel však nedostal šancu ani len sa nadýchnuť. Ľudská bytosť, ktorá neurobila nič zlé bola odsúdená na brutálnu vraždu, ktorej Jesse hovorí, legálny čin. Prečo si otec absurdne želal usmrtiť svoje dieťa? Pretože ako o tom hovoril vo videu, veril, že jeho prítomnosť by si bola vyžadovala obetu naviac. Láska, ktorá krotí sebectvo však bola natoľko neželaná, že si vybral inú „možnosť“. Namiesto plaču nad stratou teraz vyhlasuje, že tak to malo byť, dokonca tento známy tvrdý ateista až cynicky vyhlásil, že jeho rozhodntie bolo v súlade s Božím plánom a dúfa v ďalšie, už „čisté tehotenstvo“. Nateraz priznáva len toľko, že to rozhodnutie pre smrť vlastného dieťaťa bolo vlastne ťažké, no v zápätí dodáva:
„Na konci dňa, pokiaľ dokážete žiť sami so sebou, ste šťastní so svojimi rozhodnutiami a váš úmysel je čistý, budete v poriadku,“ vyhlásil otec, pre ktorého sa vlastné pohodlie stalo najvyšším zákonom.
A tu sa dostávame k najabsurdnejšiemu bodu celého tohto ľudského nešťastia. Keď bol tento človek, ktorý celé toto rozhodnutie a jeho realizáciu zavesil na internet, konfrontovaný s varovaniami pred vlastným zatratením za zničenie nevinného života a prestúpenie prikázania Nezabiješ, reagoval na to až s mrazivou ľahkovážnosťou a smiechom. Jesse je presvedčený, že keď je ateista a neverí ani v peklo, peklo mu nehrozí. Existuje väčšia absurdnosť? Akoby ignorovanie reality dokázalo zmeniť realitu samotnú. Akoby slepec, ktorý neverí v existenciu priepasti, do nej nemohol spadnúť. Čo by mu povedali deti z Fatimy?
Lucia, František a Hyacinta mali len sedem, deväť a desať rokov, keď im Panna Mária v júli 1917 ukázala strašnú realitu pekla. Videli more ohňa, v ktorom sa zmietali duše úbohých hriešnikov, padajúce ako iskry vo veľkých požiaroch, sprevádzané výkrikmi bolesti a zúfalstva. Tento zážitok nimi otriasol tak hlboko, že hoci boli sami deťmi, zasvätili zvyšok krátkeho života nesmiernym obetám a modlitbám za záchranu hriešnikov, ktorí takto ľahkovážne kráčajú do záhuby.
Hyacinta, najmladšia z nich, často sedávala na kameni a s plačom hovorievala: „Ach, peklo! Ako mi je ľúto duší, ktoré idú do pekla!“ Vytrpela mnoho bolestí a v neposlednom rade aj operáciu zaživa, len aby zachránila čo najviac duší pred večným zatratením. Tieto sväté deti pochopili to, čo dospelý, pyšný a slávny muž dnešnej doby nedokáže pochopiť: že večnosť nie je otázkou osobného názoru. Peklo nečaká na to, či v neho niekto verí. Ono sa plní práve tými, ktorí verili, že ich vlastné „čisté úmysly“ a svetské zákony stačia na ospravedlnenie chladnokrvných, dokonca beštiálnych a ohavných činov.
Zatiaľ čo rodičia v New Jersey sa tešia na nový pokus o „dokonalé“ dieťa, ich prvý odmietnutý potomok už prešiel umučením. No nad tými, ktorí zostali a tlieskajú tomuto rozhodnutiu, visí obrovský tieň. Človek môže oklamať ľudské zákony štátu, môže umlčať svoje svedomie, ba môže sa aj vysmiať Bohu do tváre. Ale pravda zostáva nemenná. Kiež by slzy fatimských detí a ich obety vyprosili milosť pokánia aj pre tie najzatvrdnutejšie srdcia, kým nie je neskoro.
zdroj: LSN TV, Jesse-Ridgway-the-results-of-our-amniocentesis-came-back, sieť X