Pred viac ako 400 rokmi sa v Clermont-Ferrand narodil jeden z najväčších géniov histórie – Blaise Pascal. Bol to muž s mnohými tvárami: brilantný matematik, priekopnícky fyzik, talentovaný literát a hlboký kresťanský filozof. Jeho odkaz je živý dodnes. Možno poznáte Pascalov zákon o hydrostatickom tlaku či Pascalovu vetu z geometrie a pod., no jeho život bol oveľa viac ako len vedecké objavy.
Hoci už ako šestnásťročný ohromoval parížske vedecké kruhy, v náboženských otázkach bol dlho len hľadačom. Jeho život sa radikálne zmenil po tom, čo sa dostal do kontaktu s prísnym hnutím jansenistov. Jansenizmus bolo náboženské hnutie, ktoré založil holandský biskup Cornelius Jansen (1585–1638). Hnutie sa opieralo o Jansenovu heretickú interpretáciu učenia svätého Augustína o milosti.
Jansen veril, že človek, ktorý upadol do hriechu, nemá žiadny vplyv na svoju spásu a je úplne vydaný na milosť Božej vôle. Podľa neho sa nemôže na svojej spáse podieľať ani spoluprácou s Božou milosťou, čo viedlo k vznik predstavy temného obrazu Boha. Katolícka cirkev neskôr toto bludné učenie odsúdila a jansenizmus nájdete uvedený ako jednu z uvedených heréz aj v knihe Útek od heréz od otca bp. Schneidera, (ktorú môžete získať z Misie Fatima). Napriek tomu, to, že jansenisti žili jednoduchý asketický život ho natoľko oslovilo, že sa začal odkláňať od svetského života. Duchovné hľadanie vyvrcholilo 23. novembra 1654, keď zažil intenzívny „zážitok prebudenia“, v ktorom chválil svojho Pána a Spasiteľa a napísal vlastné vyznanie viery. Svoje hlboké presvedčenie si zapísal na kus pergamenu, ktorý si nechal zašiť do kabáta. Tento „Pamätník“ mu neustále pripomínal jeho vieru.
Jeho nasledujúci život sa podobal životu asketického pustovníka. Pascal sa nikdy neoženil, ako mnohí svätci, aj on nosil kajúcny opasok s kovovými tŕňmi, ktorý mu spôsoboval rany, a často sa postil. Pascal, ktorý viedol život plný pôstov a pokánia, však neprestal byť vedcom. Snažil sa vysvetliť javy sveta a urobiť ich užitočnými pre ľudstvo, čo sa mu darilo. Svoje filozofické a teologické úvahy spojil s vedeckým myslením vo svojom najznámejšom diele o viere: „Pascal’s Wager“.
Priekopník modernej vedy sa zamýšľa nad tým, či Boh existuje a kde ho možno nájsť, uvádza: „Existujú tri druhy ľudí: tí, ktorí slúžia Bohu, pretože ho našli; tí, ktorí ho hľadajú, pretože ho ešte nenašli; a po tretie, tí, ktorí žijú bez toho, aby ho hľadali a bez toho, aby ho našli.“ Pozemské šťastie volal ilúziou a napísal, že „ktokoľvek nevidí márnivosť sveta, je sám márnivý.“ Pascal určite sympatizuje so skeptikmi, pretože tí stále dokážu dosiahnuť „logiku srdca“ cez hranice rozumu. Jeho „stávka“ je založená na nasledujúcich úvahách: Existuje Boh alebo nie? Každý sa musí rozhodnúť, či v neho verí alebo nie. Ak veríme a mýlime sa, nič nestratíme. Ale ak veríme a máme pravdu, získame všetko (nebo, večnú blaženosť).
Pascal týmto argumentom ukázal, že viera je otázkou rozumu a rozhodnutie pre vieru, je vždy rozumné a dokonca logické. Svoj život zasvätil hľadaniu pravého šťastia, ktoré podľa neho možno nájsť len v Bohu. Došiel k záveru, že mnohí ľudia sa viac zaoberajú svojimi rozptýleniami a nedokážu dosiahnuť skutočné šťastie, pretože iba Boh je dokonalé šťastie. A jeho posledné slová na smrteľnej posteli to len potvrdzujú: „Kiež by ma Boh nikdy neopustil!“
zdroj: kath.net, The-School-of-Life-PHILOSOPHY-Blaise-Pascal