Svedectvo Mariána Kuffu o sile viery, zázrakoch a obete z lásky k Bohu
Marián Kuffa, známy farár zo Žakoviec, zasvätil svoj život tým, na ktorých spoločnosť zanevrela. Na fare pod Tatrami sa stará o viac ako 300 ľudí – bezdomovcov, bývalých trestancov, ale aj odídencov z Ukrajiny či Ruska. Pri jednom stole tam podľa neho dokážu sedieť všetci, pretože pred Bohom sú si všetky národy rovné a Ježiš nehľadí na politických lídrov, ale na srdce človeka.
Jeho cesta ku kňazstvu však nebola priamočiara. V mladosti miloval kone, zbrane, karate a horolezectvo. Sníval o práci v horskej službe, o manželke a o tom, že raz bude mať dcéru, ktorú naučí strieľať aj liezť po skalách. Jeho život však radikálne zmenil pád z Gerlachovského štítu. Po trinástich hodinách náročnej záchrannej akcie dal Bohu sľub: „Dal si mi život, vrátim ti ho naspäť a posvätený.“ Tento sľub dodržal a stal sa kňazom pre tých najnúdznejších.
Vo svojich príbehoch sa Kuffa nevyhýba ani úsmevným či dramatickým momentom zo Žakoviec. Často čelí súdom a falošným obvineniam pre povahu svojich zverencov. Keď raz do jeho komunity vtrhli po zuby ozbrojení policajní kukláči, namiesto odporu či kriku ich so slovami „hosť do domu, Boh do domu“ ponúkol kávou a obedom, čím úplne odzbrojil celú napätú situáciu.
Silnou témou jeho kázne je aj hlboká úcta k Panne Márii. Kuffa teologicky a veľmi pútavo vysvetľuje, že Mária nie je Boh a katolíci sa jej neklaňajú. Majú k nej však najvyššiu úctu (hyperdúliu), pretože má u svojho syna to najsilnejšie slovo. Demonštruje to na dychberúcom príbehu svojho priateľa z horskej služby, ktorý zázrakom prežil pád lavíny vďaka modlitbe „Zdravas Mária“, ktorú ho v detstve naučila stará mama. Kuffa radí, že Pannu Máriu netreba len prosiť, ale je dôležité jej svoje problémy zveriť (nechať konať jej vôľu) a svojich blízkych jej zasvätiť (hodiť na nich duchovnú ochrannú sieť).
Kuffa je známy svojou odzbrojujúcou úprimnosťou. Otvorene priznáva, že celibát je mimoriadne ťažký a manželka mu v živote veľmi chýba. Odmieta však predstavu, že by kňazi išli do služby z nenávisti k ženám. Je to naopak – je to obeta pre niečo vyššie. Zrieknutie sa dobrého (rodiny) pre lásku k Bohu. Svoj postoj prirovnáva k filmovému Vinnetouovi či k Dobrému pastierovi: postaviť sa na stranu slabších, vzdať sa súkromného života a byť ochotný položiť život za svojich ľudí.
Nech sa v jeho živote deje čokoľvek, či už ide o hrôzostrašnú autonehodu bez bŕzd, pád z koňa alebo ťažkú samotu, Kuffa sa spolieha na jedno kľúčové slovo, ktoré by mali rodičia učiť aj svoje deti: „Fiat – Nech sa stane, ako chce Boh.“
Najdôležitejšie témy v kázni (Zhrnutie)
- Láska bez predsudkov a milosrdenstvo: Prijímanie ľudí z rôznych národov (Ukrajinci, Rusi, Američania) a kriminálnikov či bezdomovcov k jednému stolu. Nebojovať so zlom agresiou, ale pohostinnosťou a dobrotou (príbeh s kukláčmi).
- Tri stupne úcty k Panne Márii: Vysvetlenie rozdielu medzi klaňaním sa Bohu a uctievaním si Panny Márie. Odporúča tri kroky: Prosiť (odovzdať prosbu), zveriť (nechať, nech sa stane jej vôľa) a zasvätiť (aktívne ju žiadať o celoživotnú ochranu pre seba a blízkych).
- Zásah Boha a zázraky záchrany: Svedectvo o kamarátovi, ktorý pod lavínou prežil vďaka modlitbe starej mamy, Kuffov pád z Gerlachu a hrozivá autonehoda v Kvačianskej doline, ktorú prežil bez škrabanca vďaka odovzdaniu sa do Božej ochrany.
- Pravda o celibáte a kňazstve: Extrémne úprimné priznanie, že mu chýba žena a vlastná rodina (túžil po dcére). Vysvetľuje, že sa rodiny nezriekol preto, že by nenávidel ženy, ale preto, že lásku k Bohu povýšil nad všetko ostatné.
- Postoj „Fiat“: V každej bolesti a ťažkosti prijať Božiu vôľu („nech sa stane, ak chce Boh“). Kresťan, podobne ako Mária alebo Ježiš (ktorého Kuffa prirovnal k vlastnostiam Vinnetoua), má obetovať svoj život a pohodlie za druhých.
