Prinášame vám, našim divákom Misie Fatima, historický exkurz do dejín židovského národa. V druhej časti sa dozviede o histórii židov v novovekých dejinách…
Je judaizmus naším starším bratom vo viere? Pôvodné posolstvo Starého zákona a jeho odmietnutie
Prednáška Dr. Radomíra Malého sa zaoberá kontroverznou témou, ktorá je v katolíckom svete často diskutovaná od Druhého vatikánskeho koncilu: či je možné považovať Židov za „starších bratov vo viere“. Prednášajúci v nej kriticky hodnotí túto myšlienku a argumentuje, že súčasný judaizmus sa od pôvodnej starozákonnej viery výrazne odklonil.
Starý zákon ako príprava na Krista
Podľa Dr. Malého bol Starý zákon skutočným pravým náboženstvom, no jeho hlavným účelom bolo pripraviť ľudstvo na príchod a spásne dielo Ježiša Krista. Starozákonné rituály a obete, ako obete býkov a capov, mali len morálny význam a nemohli priniesť skutočné vykúpenie z hriechu. Túto spásu mohla priniesť jedine obeť Ježiša Krista na kríži, ktorá sa stala „obeťou raz a navždy“.
Prednášajúci zdôrazňuje, že Starý zákon už od svojich prvých stránok (Kniha Genezis) prorokoval príchod Spasiteľa. Na toto posolstvo nadväzovali aj proroci, ktorí Izraelitov nabádali, aby zostali verní jedinému Bohu.
Odmietnutie Krista a vznik Talmudu
Najväčšia tragédia židovského národa podľa prednášky spočíva v tom, že väčšina jeho vtedajšej reprezentácie a časti obyvateľstva odmietla Ježiša Krista ako sľúbeného Mesiáša. Odmietli jeho duchovné posolstvo a namiesto neho preferovali politické a mocenské predstavy o mesiášovi, ktorý vyženie Rimanov. Svoje odmietnutie spečatili slovami „Jeho krv na nás a na naše deti“, čím sa vydali do rúk diabla, čo podľa Dr. Malého viedlo k tragédii v roku 70 po Kristovi, keď Rimania zničili Jeruzalem a Chrám.
Po páde Jeruzalema vznikol Talmud, kniha, ktorá podľa prednášajúceho obsahuje hrubé rúhania proti Ježišovi Kristovi, znevažuje Pannu Máriu a dokonca nabáda k násiliu voči nežidom, nazývaným gojim. Dr. Malý tvrdí, že Talmud je pre ortodoxných Židov postavený nad samotný Starý zákon, a práve to je dôvod, prečo moderný judaizmus nemôže byť považovaný za „pravé náboženstvo“ a nemôže zdieľať s kresťanstvom tú istú vieru.
Rozdiel medzi antijudaizmom a antisemitizmom
Dr. Malý rozlišuje medzi náboženským antijudaizmom a rasistickým antisemitizmom. Katolík by mal byť antijudaistom v tom zmysle, že odmieta falošné náboženstvo, ktoré sa vyvinulo z odmietnutia Ježiša Krista. Nesmie však byť antisemita, pretože to by popieralo katolícku náuku, že Kristus prišiel spasiť všetkých ľudí bez ohľadu na ich pôvod. Rasový či etnický základ je podľa prednášajúceho v Kristovom učení neprípustný.
Na záver prednášajúci uvádza, že jeho staršími bratmi vo viere nie sú talmudistickí Židia, ale skôr starozákonné postavy ako Abrahám, Izák, Jakub či proroci, ktorí zostali verní jedinému Bohu a pripravovali cestu pre príchod Ježiša Krista.
Pohľad Katolíckej cirkvi na prenasledovanie Židov
Tento text sa zameriava na reakcie Katolíckej cirkvi na pogromy a antisemitské nálady, najmä v období stredoveku. Autor hneď na začiatku zdôrazňuje, že cirkev oficiálne odsúdila akékoľvek násilie voči Židom a nepodporovala ho. Uvádza, že pápeži vydali stovky dokumentov, ktoré mali Židov chrániť.
Ochrana Židov cirkevným magistériom
Text cituje významnú bulu Licet perfidia z roku 1199 od pápeža Inocenta III., v ktorej pápež nazval Židov „živými svedkami pravdivej viery“ a zakázal ich zabíjanie, násilné krsty, rabovanie majetku, ničenie cintorínov a vykopávanie tiel. Porušenie týchto zákazov bolo trestané exkomunikáciou, čo svedčí o vážnosti, s akou cirkev k tejto problematike pristupovala. Podľa textu bolo Židom dokonca poskytnuté azyl na území cirkevného štátu, ak ich európski panovníci vyháňali.
Rituálne vraždy a cirkevné stanovisko
Prednáška sa venuje aj téme rituálnych vrážd, ktoré boli často motívom pre antisemitizmus. Zatiaľ čo oficiálna teologická tradícia judaizmu takéto praktiky vylučuje, text naznačuje, že k nim mohlo dochádzať v rámci odštiepených sekt. Ako príklady uvádza rituálne zavraždenie blahoslaveného Šimona Stridenta (1475) a blahoslaveného Andreasa z Rýnu (1462). Napriek tomu autor pripomína, že už pápež svätý Gregor X. v 13. storočí v bule na obranu Židov odsúdil vieru v rituálne vraždy ako poveru.