Emeritný biskup Marian Eleganti vypracoval kritickú analýzu vývoja v Katolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile, ktorý je potrebné vnímať s rastúcim kritickým pohľadom vzhľadom k tomu, že sa neuskutočnila ohlasovaná a očakávaná „cirkevná jar“, ale namiesto toho došlo k úpadku viery a liturgickej svojvôli. Reformátori sa snažili o rozvoľnenie učenia, morálky a liturgie, čo viedlo k odklonu od tradície. Liturgická reforma po koncile je podľa biskupa násilným zásahom, ktorý spôsobil veľké straty a rozkoly v Cirkvi.
Cesta od chlapca k biskupovi
Biskup Eleganti opisuje, ako bol v detstve nadšeným miništrantom, najprv v starom obrade a neskôr v tzv. novej omši. Spomína na to, ako sa stal svedkom ikonoklazmu v kostole vo svojom rodnom meste, kde boli odstránené gotické vyrezávané oltáre a nahradené jednoduchým oltárom pre ľud. V detstve a dospievaní vnímal túto zmenu ako normálnu a správnu.
Ako mladý muž bol spočiatku bezvýhradne podporovateľom koncilu a s dôverou študoval jeho dokumenty. Už v dvadsiatich rokoch si však začal všímať postupné desakralizovanie kňazstva a Eucharistie, ako aj nejednoznačnosť niektorých pasáží v koncilových textoch. Aj keď mal už od detstva v srdci kňazstvo, vysvätený bol až vo veku 40 rokov.
Kritika reforiem po koncile
Biskup Eleganti tvrdí, že očakávaná obnova Cirkvi, tzv. „jarné obdobie“, nikdy nenastala. Namiesto toho došlo k obrovskému poklesu náboženskej praxe a vedomostí, k rozšírenej liturgickej neforemnosti a svojvôli. Z dnešného pohľadu sa na koncil, a najmä na to, čo sa dialo v jeho mene, pozerá s rastúcou kritikou. Mnohí sa podľa neho odvolávajú na „ducha koncilu“, ale pritom za sebou zanechali a nerešpektovali samotné koncilové texty.
Reformátori sa chceli nanovo zamyslieť nad vzťahom Cirkvi k svetu a prehodnotiť morálne postoje. Ich charakteristickým znakom je fluidita v doktríne, morálke a liturgii, ako aj prispôsobovanie sa svetským normám. Pokoncilová reforma, ktorej výsledkom je napríklad nová podoba omše z roku 1969, bola podľa Elegantiho revolučným činom. Liturgický zásah bol realizovaný elitárskym a bezohľadným spôsobom, pričom do procesu boli priamo zapojené aj protestantské strany, aby sa liturgia priblížila k ich eucharistii. To podľa neho viedlo k veľkým rozkolom v tele Cirkvi, ktoré pretrvávajú dodnes.
Súčasný stav a budúcnosť Cirkvi
Biskup Eleganti zdôrazňuje, že ak hodnotíme strom podľa jeho plodov, je nevyhnutné pravdivo prehodnotiť liturgickú reformu po koncile. Súčasná situácia, kde liberalizmus a progresivizmus viedli Cirkev do slepej uličky, je viditeľná vo veľkom úbytku veriacich, najmä mladých ľudí, na nedeľných a všedných bohoslužbách.
Biskup poukazuje na to, že práve mladí ľudia, ktorí nemajú problém s nostalgiou, pretože nezažili Cirkev pred koncilom, sa od progresivizmu odvracajú, pretože vidia, ako zle fungujú farnosti a čo im ostalo z ich náboženskej socializácie. Naopak, tradícia sa stáva pre nich čoraz atraktívnejšou. Upozorňuje, že o živote alebo smrti Cirkvi sa rozhoduje práve na základe liturgie. Preto je podľa neho nevyhnutné, aby Cirkev zmenila smer.
zdroj: LSN