Nový dokument z Vatikánu, ktorý bol nedávno zverejnený, vyvoláva vážne obavy medzi mnohými katolíkmi a je vnímaný ako ďalší útok na základné doktríny a jednotu viery. Dokument s názvom In Unitate Fidei bol publikovaný pri príležitosti 1700. výročia Nicejského koncilu a jeho obsah je považovaný za mimoriadne znepokojujúci, dokonca „zlý“.
Cieľom dokumentu je, podľa kritikov, snaha spojiť katolíkov, pravoslávnych a protestantov do „zjednoteného, nie katolíckeho, ale svetského, globalistami schváleného kresťanského náboženstva.“ Dokument je označovaný za synkretizmus a ekumenizmus v najčistejšej podobe.
Ekumenický „Majstrovský Ťah“
In Unitate Fidei je vnímaný ako nový, nebezpečný vývoj v ekumenickom hnutí, predstavujúci „majstrovský ťah“ smerujúci k vytvoreniu jednej svetovej náhradnej kresťanskej cirkvi. Dokument bol vydaný potichu, počas víkendu, a nevenovala sa mu veľká pozornosť v katolíckych médiách.
Približne 85 % z 12 odsekov dokumentu je venovaných historickej lekcii o Nicejskom koncile, pričom spomína aj svätého Atanáza a vtedajšiu ariánsku krízu. Kritici ironicky poznamenávajú, že je to akoby modernistickí predstavitelia Ríma chceli „trollovať“ tradicionalistov zmienkou o týchto historických súvislostiach.
Avšak, nebezpečenstvo spočíva v posledných 15 % textu. Dokument hovorí o „vyznaní viery v Ježiša Krista“, čím efektívne nahrádza vyznanie viery v katolícke náboženstvo — ktoré Kristus ustanovil — všeobecným „vyznaním viery v Ježiša Krista samotného.“
Podobne ako Vatikán II s ekumenizmom oddelil Katolícku cirkev, ktorá je Mystickým telom Krista, a nahradil ju neurčitou „Kristovou Cirkvou“, zahŕňajúcou aj anglikánov a protestantov, aj tento dokument sa pokúša o reformuláciu toho, čo znamená byť katolíkom.
Nový dokument In Unitate Fidei je teda ostro kritizovaný za to, že namiesto presadzovania katolíckej pravdy propaguje nebezpečný ekumenizmus a synkretizmus. Kritici ho označujú za „majstrovský ťah“ smerujúci k zjednoteniu „kresťanských“ náboženstiev pod vlajkou všeobecného „Vyznania Viery v Ježiša Krista“, ignorujúc pritom kľúčové dogmy a historické odsúdenia heréz.
In Unitate Fidei zrkadlí a napĺňa presne tie myšlienky, ktoré už v roku 1928 odsúdil pápež Pius XI. v encyklike Mortalium Animos.
Pius XI. v nej rázne odmietol názor, že rozdiely vo viere by mali byť odložené bokom, aby sa z „ostatných doktrín vytvorila spoločná forma viery“, v ktorej vyznaní by všetci cítili, že sú bratia.
Pius XI. (1928): „Ako je možné žiadať, aby muži, ktorí zastávajú protichodné názory, patrili k jednej a tej istej federácii veriacich?“
In Unitate Fidei pritom hovorí o „spoločnom pochopení a ešte viac spoločnej modlitbe k Duchu Svätému, aby nás zhromaždil v jednej viere a jednej láske,“ čo je v priamom rozpore s učením predchádzajúcich pápežov, ktorí trvali na tom, že jednota musí byť založená na úplnej a neporušenej Katolíckej viere.
Ignorovanie Dogiem a Pravdy
Vatikánsky dokument hovorí o „teologických kontroverziách, ktoré stratili svoje raison d’être“, čím dáva najavo, že dlhotrvajúce dogmatické rozdiely, ako je Pápežstvo, Transsubstanciácia, Kňazstvo, Sviatosti či Mariánska úcta (napr. Spoluvykupiteľka), už nie sú dôležité.
Toto stieranie rozdielov vedie k „federácii heretikov, schizmatikov a koncilových katolíkov“ zjednotených len vo všeobecnom „kristocentrickom“ vyhlásení, ktoré však neobsahuje špecifiká Katolíckej Cirkvi.
Hilaire Belloc, európsky učenec a katolícky spisovateľ, ktorého kritici citujú, jasne odmietol koncept „kresťanského náboženstva“ ako takého:
„Neexistuje nič také ako náboženstvo zvané kresťanstvo. Vždy existovala a existuje Cirkev a rôzne herézy… Nikdy nebolo a nikdy nebude všeobecné kresťanské náboženstvo vyznávané ľuďmi, ktorí všetci akceptujú nejaké ústredné dôležité doktríny, pričom súhlasia s tým, že sa líšia v iných.“
Ako môžu anglikáni a luteráni s ich odmietaním pápežstva, transsubstanciácie a spovede, „spoločne svedčiť o evanjeliu“ s katolíkmi, pýtajú sa kritici.
Varovanie Sv. Pia X.
Dokument tiež čelí kritike za to, že v závere hovorí o „teologickej a ešte viac duchovnej výzve, ktorá si vyžaduje pokánie a obrátenie zo strany všetkých.“
Toto vyhlásenie je interpretované tak, že Katolíci sa musia obrátiť k tomuto novému ekumenickému náboženstvu. Takýto prístup bol ostro odsúdený už Svätým Piom X. v roku 1910 v encyklike Notre Charge Apostolique, kde varoval pred:
„Veľkým hnutím apostázy, ktoré sa organizuje v každej krajine za účelom vytvorenia jednej svetovej Cirkvi, ktorá nebude mať ani dogmy, ani hierarchiu, ani disciplínu pre myseľ, ani uzdu pre vášne.“
Kritici tvrdia, že práve toto je cieľom nového dokumentu: zabudnúť na dogmy, vrátiť sa len k Niceji a ignorovať všetko, čo rozdeľuje.
„Zabieľovanie“ Cirkevných Dejín
Podľa kritikov dokument predstavuje pokus o „zabieľovanie“ cirkevných dejín posledných 1700 rokov, najmä:
- Tridentského koncilu, ktorý odsúdil protestantizmus a herézy Martina Luthera.
- Veľkej schizmy, ktorá v 11. storočí oddelila východné pravoslávne cirkvi od Katolíckej cirkvi.
Tieto dva kľúčové historické body sú v dokumente zámerne prehliadané, aby sa vytvoril akýsi najmenší spoločný menovateľ, ktorý je prijateľný pre pravoslávnych aj protestantov.
Teologické Kontroverzie Stratili Svoj Zmysel?
Najkontroverznejšia časť dokumentu, odsek 12, hovorí o Duchu Svätom ako o „putu jednoty“ a vyzýva:
„Musíme preto zanechať teologické kontroverzie, ktoré stratili svoj dôvod existencie, aby sme rozvinuli spoločné pochopenie a ešte viac spoločnú modlitbu k Duchu Svätému, aby nás zhromaždil v jednej viere a jednej láske.“
Kritici sa pýtajú, aké teologické kontroverzie „stratili svoj zmysel“? Zanikla dôležitosť:
- Kňazstva?
- Transsubstanciácie?
- Spovede?
- Pápežstva?
- Mariánskej úcty?
Dokument ignoruje odsúdenia heréz a rozkolov, ktoré definovali katolícku vieru, a navrhuje falošnú jednotu základom ktorej nebude jej postavenie na plnej a neporušenej katolíckej doktríne.
Odmietnutie minulých Pápežov a Dogiem
Kritika ekumenického postoja dokumentu je podložená výrokmi pápežov, ktoré sú v ostrom kontraste s novým dokumentom:
- Pápež Pius XI. (Mortalium Animos): Tí, čo sú od nás oddelení, musia pokorne prosiť o svetlo z neba. Ak tak urobia, niet pochýb, že spoznajú jednu pravú Cirkev Kristovu a vstúpia do nej.
- Pápež Pius XII. (1943): Tí, ktorí sú rozdelení vo viere a vláde, nemôžu žiť v jednote pravej Cirkvi Kristovej.
Tradičné chápanie „aby všetci boli jedno“ znamenalo, že všetci ľudia sa stanú katolíkmi a podriadia sa jej doktrínam, sviatostiam a správe.
Cirkev ako „Babylon“
V radikálnejšom vyhlásení kritici otvorene tvrdia, že koncilová Cirkev koná ako „Babylon“, „smilniac s moderným svetom“ prijatím modernej filozofie a ekumenizmu, ktoré sú v rozpore s učením sv. Tomáša Akvinského a predkoncilovou tradíciou.
Podľa nich, od Vatikánu II dochádza k pokusom „sanitizovať liberálnu kultúru a katolicizovať ju,“ čo je stratený boj. Nový dokument je len „najnovší výstrel“ v tomto smere, ktorý poškodzuje povolania a vnútornú podstatu viery.
Pravý pokoj pre svet spočíva v Katolíckej Cirkvi, nie vo falošnom pokoji navrhovanom dokumentom, ktorý ignoruje slová Krista: „Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč..“
Záverom: Katolícka viera je tá, ktorá prináša pokoj do duše. Pokusy o jednotu, ktoré poškodzujú úplnú a úprimnú vieru, sú nebezpečné a Cirkev by sa mala riadiť radou zo sv. Písma: „ Bludárovi sa po prvom a druhom napomenutí vyhýbaj.“ (List Títovi 3,10)
zdroj: Restoring All Things in Christ w/ Dr. Peter Kwasniewski, Veritatis Vox