Krásne kvety Druhého vatikánskeho koncilu, tej sľubovanej „jari v Cirkvi“, sa nám rozvinuli do… nuž, do celkom neočakávaného hybridu. Kedysi sa nám hovorilo, že po Koncile nastane nová éra, plná elánu, pastoračnej starostlivosti a – áno – nových kňazských povolaní, ktoré sa budú hrnúť do radov ako svieži vietor, aby slúžili vyšším počtom veriacich, narastajúcim počtom účastníkov na nových svätých omšiach priblížených ľudu, atď. Toľko očakávaní…
A čo máme dnes? Po desaťročiach „pastoračnej obrody“ nás teológovia a cirkevní vizionári, ako je viedenský expert Paul Zulehner, láskavo informujú, že… no, že to tak nevyšlo. Konkrétne, máme sa začať pripravovať na Cirkev, kde sa to už nebude krútiť okolo nejakého toho „autoritárskeho klerikalizmu“ (čítaj: okolo kňazov), ale okolo – tramtadadá – laikov a dobrovoľníkov.
Pán Zulehner, s titulmi PhD a kňazskou vysviackou z roku 1964, je zrejme ideálny človek, ktorý nám má oznámiť, že namiesto žatvy kňazov budeme mať inú žatvu, ktorá sa nebude môcť namiesto pastierov kňazov zaobísť bez dobrovoľníkov. Uisťuje nás, že Európa nie je nábožensky odpísaná, len sa vydáva k „modelu ekleziálnej štruktúry bez kňaza ako poskytovateľa služieb“.
Aká úžasná pastoračná stratégia! Keďže nám dramaticky chýbajú kňazi (lebo, prekvapenie, modlitba za povolania a tvrdá práca akosi nie sú súčasťou jeho návrhu), namiesto hľadania, formovania a povzbudzovania duchovných povolaní, sa môžeme uspokojiť s tým, že Cirkev bez laikov – ako tvrdí – už dnes nefunguje.
„Potrebujeme iné zdroje pre vysvätenú službu, lebo počet dostupných kňazov je dramaticky nízky.“
Takže jarná kvetena sa premenila na núdzovú polievku. Už žiadny autoritársky „klerikalizmus“, ale „synodálna kultúra služby“! To znie vznešene, všakže? Znamená to, že namiesto kňaza, ktorý obetuje, spovedá a učí, budeme mať školených dobrovoľníkov.
Pán Zulehner dokonca navrhuje vytvárať „akadémie dobrovoľníctva“ a hľadať „pastoračné hľuzovky“ (ľudí, ktorí vedia vyňuchať skryté talenty). Teda, namiesto teologických seminárov a kňazskej formácie budeme mať dobrovoľnícke kurzy a lov na „hľuzovky“! Je to ovocie Ducha, ktoré si Koncil želal? A, samozrejme, aké je to dynamické a blízke komunitám, keď namiesto Krista v Eucharistii máme „formu prežívania viery, ktorá je dynamickejšia, bližšia a uspokojivejšia“ od laika, ktorý na to dostal certifikát!
Samozrejme, aby sme nezabudli na ekonómiu: Zulehner nám jemne naznačuje, že Cirkev závislá na kňazoch „sa už v budúcnosti nebude môcť ekonomicky udržať“. Nuž, ak je hlavným kritériom pre Službu Božej pravdy ekonomická udržateľnosť, potom sa naozaj musíme zbaviť tých nepríjemných nadprirodzených a sakrálnych vecí ako je sviatosť kňazstva.
Takže, vitajte v cirkevných jasličkách budúcnosti! Miesto tradičnej hierarchie a sviatostnej služby, budeme mať vzdelaný laický zbor, ktorý sa venuje „identifikovaniu darov a talentov“ a kde sa po 50 rokoch služby konečne dostane k tomu zaslúženému a včasnému poďakovaniu.
Nuž, ak toto je tá nová pastoračná starostlivosť, kde jar Koncilu priniesla suchoty kňazstva a ako náhradu nám ponúka laickú „hľuzovku“ s certifikátom, potom sa skutočne máme na čo tešiť. Koniec koncov, kto potrebuje kňazov, keď má dobre štruktúrovaného, profesionálneho a ekonomicky udržateľného dobrovoľníka?
zdroj: Info Vaticana