Ak by nemecká Synodálna cesta bola seriálom na káblovke, kardinál Rainer Maria Woelki si práve zrušil predplatné. Kolínsky arcibiskup sa nechal počuť, že preňho sa tento kontroverzný projekt definitívne skončil. A zatiaľ čo niektorí nemeckí progresivisti ešte stále ladia formu na „večný synodálny výbor“, Woelki si radšej vybral vernosť pápežovi a zdravý rozum.
Päťkrát a dosť
Kardinál Woelki nie je žiaden rebel, ktorý by nechodil na stretnutia. Poctivo absolvoval všetkých päť plánovaných zhromaždení. Keď však organizátori zistili, že ich to baví viac, než čakali, a pridali šieste „hodnotiace“ stretnutie v Štuttgarte, kardinál povedal: „Danke, ale stačilo.“
Podľa neho totiž tento orgán jednoducho nemá mandát na to, aby kontroloval diecéznych biskupov ako nejaká školská inšpekcia. Woelki pripomenul, že každý biskup sa zodpovedá predovšetkým Bohu a Svätému Otcovi, nie hlasovaniu zmiešaných komisií.
Demokratické hlasovanie o pravde? Radšej nie.
Hlavným kameňom úrazu je plán na vytvorenie stálej Synodálnej rady. Predstava, že o smerovaní Cirkvi bude rozhodovať teleso zložené z 27 biskupov a desiatok laikov (často s politickými ambíciami), Woelkiho nenadchla.
„Žijeme v hierarchicko-sviatostne konštituovanej Cirkvi. To nie je otázka organizačnej schémy, ale podstaty Cirkvi,“ vysvetlil kardinál.
Stručne povedané: Cirkev nie je parlament, kde sa o dogmách hlasuje podľa toho, kto má práve lepšie PR.
Kde sa stala chyba? (Pýtajte sa Gänsweina)
K situácii sa pre celosvetovú televíziu televíziu EWTN vyjadril aj arcibiskup Georg Gänswein, bývalý tajomník Benedikta XVI. Ten si servítku pred ústa nedával a nemeckú cestu označil za „chybný chodník“. Podľa neho mnohé požiadavky nemeckého procesu (ako svätenie žien či zmeny v sexuálnej morálke) veriacich k viere neprivádzajú, ale ich od nej skôr vzďaľujú.
Woelki navyše trafil klinec po hlavičke, keď poznamenal, že nemecká verzia synodality úplne odignorovala to najdôležitejšie – evanjelizáciu, keďže v Nemecku sa riešili hlavne cirkevno-politické pozície.
Čo bude ďalej?
Kardinál Woelki teraz čaká na vyjadrenie Ríma. „Musíme si počkať, čo povie Rím,“ uzavrel s pokojom človeka, ktorý vie, že Cirkev tu bola pred nemeckými reformami a bude tu aj po nich.
Zatiaľ čo biskup Georg Bätzing, motor Synodálnej cesty, oznámil, že už nebude kandidovať za predsedu biskupskej konferencie, Woelki ostáva verný svojim sľubom z vysviacky.
Ponaučenie? Synodálnosť má byť o spoločnom kráčaní, ale ak sa partia rozhodne ísť opačným smerom než cieľ, je celkom rozumné zastaviť sa a skontrolovať mapu.
zdroj: EWTN