Vymenovanie nového biskupa pre filipínsku diecézu Kalibo rozvírilo hladinu katolíckeho sveta. Otec Cyril Buhayan Villareal, ktorého do úradu uviedol pápež Lev XIV., čelí ostrej kritike za svoje akademické práce. V nich totiž otvorene spochybňuje tradičné učenie Cirkvi o manželstve, sexualite a antikoncepcii.
Katolícka cirkev sa zasa ocitla na križovatke medzi vernosťou nemenným pravdám viery a volaním modernizmu. Najnovšie vymenovanie Cyrila Buhayana Villareala za biskupa diecézy Kalibo nie je len personálnou zmenou, ale pre mnohých sa stáva symbolom teologického posunu, ktorý môže zásadne ovplyvniť morálne smerovanie veriacich.
Teológia „novej doby“: Prekonaný Tomáš Akvinský?
Jadrom kontroverzie je Villarealova dizertačná práca z roku 2011 na Viedenskej univerzite. Nový biskup v nej navrhuje opustiť perspektívu prirodzeného zákona, o ktorý sa Cirkev opiera od čias svätého Tomáša Akvinského.
Villareal vo svojej práci kladie provokatívnu otázku: „Prečo Cirkev nemôže zmeniť svoje učenie o sexualite?“ Argumentuje:
- Zmena demografie: V minulosti bola vysoká úmrtnosť detí, čo logicky viedlo k tlaku na plodnosť. Dnes je miera prežitia vysoká. (Čiže nepotrebujeme takú pôrodnosť, lebo veď ani Európa nevymiera alebo …?)
- Emancipácia žien: Zamestnanosť žien a ich túžba po sebarealizácii podľa neho menia dynamiku počtu detí v rodine. (Alias prispôsobme sa duchu doby, veď už aj Eva v raji chcela byť viac pokroková, prečo nie dnešné ženy?)
- Kontext verzus dogma: Podľa Villareala žijeme v úplne inom svete, než v akom vznikali tradičné morálne normy. (Takže chce meniť aj Sv. Písmo a jeho ustanovenia?)
Proporcionalizmus: Nebezpečný experiment s morálkou?
Villareal vo svojej práci koketuje s tzv. proporcionalizmom. Ide o teologický smer, ktorý morálnosť činu neposudzuje podľa toho, či je skutok „sám o sebe zlý“, ale váži pomer medzi dobrom a zlom v konkrétnej situácii. Machiavellizmus po novom? Bude už odteraz účel zrazu svätiť prostriedky napriek tomu, že je to morálne absurdný blud?
Tento prístup je však v priamom rozpore s Katechizmom katolíckej cirkvi. Ten jasne učí, že existujú skutky (ako napríklad umelá antikoncepcia), ktoré sú vnútorne zlé bez ohľadu na úmysel alebo okolnosti. Encyklika Humanae Vitae pápeža Pavla VI. v tomto smere nepripúšťa žiadne kompromisy: každé sexuálne spojenie manželov musí zostať otvorené odovzdávaniu života.
„Villareal prezentuje antikoncepciu nie ako morálne neprijateľný objekt, ale ako voľbu, ktorej správnosť závisí od kontextu manželskej lásky a zodpovednosti,“ píše sa v analýze jeho práce. Alias všetko si prispôsobíme, tak, ako nám to vyhovuje, ak sa nám zdá, že obratne argumentujeme, však? Načo sú nám morálne usmernenia? Prispôsobíme sa dobe a potom zdôvodníme! A hotovo! Len problém zostáva v tom, že to už nie je katolícke.
Súčasť širšieho plánu?
Vymenovanie Villareala nie je izolovaným incidentom. Vatikán pod vedením pápeža Leva XIV. v posledných mesiacoch dosadil na kľúčové posty viacerých prelátov s liberálnejšími postojmi. Mená ako Shane Mackinlay (Austrália) či Joseph Grünwidl (Rakúsko) naznačujú, že Rím sa snaží o novú tvár Cirkvi – takú, ktorá je možno menej dogmatická a viac zameraná na „skúsenosti“ moderného človeka. Iste je ten človek osvietený, ale skôr duchom doby ako Duchom Svätým.
Čo to znamená pre veriacich?
Ak sa proporcionalizmus stane novým štandardom, základy katolíckej morálky sa môžu rozpadnúť pod váhou subjektívnych názorov. Na druhej strane, priaznivci zmien dúfajú v „ľudskejšiu“ Cirkev, ktorá dokáže lepšie odpovedať na problémy 21. storočia. Áno, antropocentrizmus nadovšetko. Vytlačil už kristocentrizmus aj z liturgie, hor sa na ďalšie rozmery.
Otázkou zostáva: Je biskup Villareal vizionárom alebo pastierom, ktorý opúšťa stáročné pravdy v mene moderného komfortu?
ŠKANDÁL VO VIEDNI: Liturgická svojvôľa a útok na tradíciu priamo v Dóme sv. Štefana!
Kto sa stal novým arcibiskupom?
Nový arcibiskup, Josef Grünwidl, nie je nepopísaný list. Jeho minulosť je spojená s hnutím „Výzva k neposlušnosti“, ktoré otvorene presadzovalo:
a) Vysviacku žien a zrušenie celibátu.
b) Sväté prijímanie pre rozvedených a nekatolíkov.
c) „Samostatne spravované“ liturgie laikov.
Vysviacka ako prehliadka modernistických experimentov
Vysviacka nového arcibiskupa Josefa Grünwidla sa namiesto dôstojnej sakrálnej slávnosti zmenila na prehliadku modernistických experimentov, ktoré otvorene ignorujú platné liturgické predpisy!
Čo sa vlastne stalo?
Priebeh vysviacky vyvolal vlnu kritiky pre viaceré vážne odchýlky od Rímskeho pontifikálu:
- Ženská asistencia pri Evanjeliu: V momente, keď má byť Evanjelium držané nad hlavou vyvoleného, predpisy jasne hovoria o dvoch diakonoch. Vo Viedni však asistovali laičky, čo vizuálne podsúva myšlienku „ženského diakonátu“.
- Berla „zdola“: Symbol biskupskej moci – pastierska palica – nebola odovzdaná priamo svätiacim biskupom (zhora, od Boha), ale putovala rukami zhromaždenia vrátane laikov. Ide o nebezpečný symbolizmus, že autorita v Cirkvi pochádza z ľudu, a nie od Krista.
Boj za ďalšie „inovácie“ určite nenechá na seba dlho čakať. Len nedávno sa arcibiskup vyjadril, že celibát nie je teologicky nevyhnutný a že by rád videl ženy v kolégiu kardinálov.
zdroj: Vatican News, Info Vaticana, LifeSiteNews