Katolíckym svetom otriasajú zábery, pri ktorých by aj kánonisti zlatej éry pochybovali o vlastnom zraku. Mons. Joseph V. Brennan, pastier diecézy Fresno, sa v duchu „neformálneho bratstva“ ocitol v samom centre anglikánskej vysviacky a rozhodol pre angažovanosť, ktorá prepisuje dejiny liturgickej disciplíny.
Materiál, forma a iné „maličkosti“
Videozáznam, ktorý teraz koluje v obehu, nenecháva nikoho na pochybách. Nešlo o zdvorilostné potrasenie rukou pri agapé. Biskup Brennan stál priamo nad „svätencom“, s rukami vloženými na jeho hlavu, v momente, ktorý anglikánsky rituál definuje ako odovzdávanie biskupskej moci.
Pre nezaujatého pozorovateľa by to mohol byť dojímavý prejav jednoty. Pre katolíka znalého Direktória o ekumenizme z roku 1993 je to však kánonický rébus. Pre nezaujatého pozorovateľa by to mohol byť dojímavý prejav jednoty, pre kánonistu je to však čistá akrobacia nad priepasťou. Nešlo o spoločnú modlitbu, či bratskú prítomnosť v lavici, čo dokumenty o ekumenizme s veľkorysým pochopením povoľujú, ale o situáciu, kedy sa katolícky prelát chopil „režisérskej taktovky“ a stal sa aktívnym spolutvorcom rituálu. Je to fascinujúci teologický paradox: rituál, ktorý je podľa Ríma „absolútne neplatný a úplne nulitný“, sa stal pre biskupa z Fresna natoľko dôležitým, že mu neváhal požičať svoju vlastnú apoštolskú pravicu.
V prípade Fresna sa dostávame do sféry, ktorú reforma kánonického práva z roku 2021 (Pascite gregem Dei) označuje ako simuláciu sviatosti. Vykonával gestá a slová, ktoré simulujú udelenie sviatosti tam, kde chýba matéria aj forma. Zdá sa však, že „progresívna tvorivosť“ si vyslúžila skôr hrobové ticho.
Keďže Rím v liste Apostolicae Curae nekompromisne vyhlásil anglikánske svätenia za neplatné, ani dotyk biskupa Brennana na tomto fakte nič nemení. Jeho prítomnosť pri vkladaní rúk nedokáže zmeniť to, čo Cirkev už pred vyše storočím označila za mŕtve a neexistujúce. Ruky biskupa z Fresna na hlave anglikánskeho adepta nedodali obradu žiadnu skutočnú duchovnú moc a podľa učenia Leva XIII. zostáva výsledok nemenný: v očiach katolíckej teológie išlo o prázdne gesto, ktoré anglikánskemu obradu žiadnu skutočnú apoštolskú pečať nedodalo.
Asymetria s príchuťou modernizmu
Tento prípad nie je osamoteným výkrikom do tmy. Stačí si spomenúť na návštevu pani Sarah Mullally v Klementínskej kaplnke, kde sa vysoký vatikánsky hodnostár úctivo sklonil pod jej „požehnaním“. Tieto gestá hovoria rečou tela jasnejšie než akákoľvek encyklika. Ak sa biskup zúčastňuje na rituáli, ktorý Cirkev oficiálne neuznáva, a robí to v plnom nasadení, v očiach veriacich sa stiera hranica medzi pravdou a divadlom.
Dnes už nejde o to, či Mons. Brennan chcel byť len „milým kolegom“. Ide o to, či učenie Cirkvi o sviatosti posvätného rádu stále platí ako nemenná pravda, alebo sa v očiach niektorých hierarchov stáva len historickým názorom, ktorý možno prekryť vrstvou falošného synodalizmu. Ak mlčanie Dikastéria pre biskupov potrvá príliš dlho, verní veriaci si to vysvetlia jediným možným spôsobom: že niektoré porušenia pravidiel sú v očiach súčasného Ríma záslužnejšie než iné. Ak sa disciplína uplatňuje len jedným smerom, hrozí, že sa kánonické právo zmení na nástroj ideologickej sympatie.