Kardinál Gerhard Müller, emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery, bol hosťom v USA a v rozhovore pre LifeSite News sa vyjadril k aktuálnym otázkam ako aj k herézam a škandalóznym problémom v Cirkvi.
Rozhovor sa uskutočnil pri príležitosti jeho návštevy Medzinárodného inštitútu pre kultúru vo Philadelphii, kde mal nasledujúci deň slúžiť pontifikálnu slávnostnú omšu v kostole Panny Márie Lurdskej.
Hlboká spokojnosť s tradičnou omšou
Na otázku moderátorky Maike Hicksons, akú atmosféru a správanie veriacich si všíma na tradičných omšiach, Müller poukázal na hlbokú úctu, ktorú mnohí mladí ľudia a rodiny prejavujú k tomuto obradu. Zároveň sa zastal týchto veriacich, ktorí „sa húfne hrnú k tradičnej omši“ a poznamenal, že veľa ľudí je veľmi spokojných so staršou formou liturgie..
Kardinál Müller oceňuje úctu, s akou mladá generácia pristupuje k tradičnej Latinskej Omši a ostro kritizuje zneužívanie modernej liturgie kňazmi na „sebaprezentáciu“.
Liturgia ako adorácia, nie zábava
Kardinál Müller zdôraznil, že liturgia, vrátane oboch foriem rímskeho obradu, nie je určená na „náboženské sentimentality a pocity“, ale na „adoráciu Boha skrze Ježiša Krista“. Obe formy latinského rítu majú tú istú podstatu, lebo:
- Existuje len jediná Eucharistia, ktorú ustanovil Ježiš Kristus.
- Rozdiely sa týkajú len formy obradov, nie podstaty sviatosti.
- Je nesprávne chápať históriu liturgie tak, že sa vyvinula z „jednoduchého jedla“ na neskoršiu „cisársku šou“. Už rané kresťanstvo malo komplexné liturgické formy.
- Účelom je „životodarné spoločenstvo s Bohom“, v ktorom sú obsiahnuté „všetky tajomstvá našej viery a spásy“.
Kardinál Müller sa kriticky vyjadril k súčasným „modernistickým“ trendom v Cirkvi. Odmietol politické ideológie ako zdroj nádeje a spásy.
Podstata kresťanstva: Láska a Kríž
Kardinál sa zameral na stredobod kresťanstva – lásku Boha, ktorá sa prejavila v tom, že „dal svojho Syna“. Zdôraznil, že Boh je Láska (agapé), ktorá sa stala „tak trpezlivou a trpiacou“ pre nás, keď Ježiš vzal na seba ľudskú existenciu vrátane smrti a bolesti.
V súvislosti s prenasledovaním tradičnej omše a modernistickými agendami, ako sú tie spojené s LGBT a kompromismi ohľadom manželstva, kardinál Müller vidí spoločný menovateľ: odmietanie kríža.
Moderátorka sa kardinála priamo opýtala: „Nie je toto podstata mnohých modernistických učení – odstrániť kríž, ktorý my ako katolíci musíme neustále niesť v jednote s Kristom?“
Kardinál Müller s touto úvahou súhlasil a reagoval ostrou kritikou:
Modernizmus je len stará heréza
„Tzv. modernisti nie sú moderní. Vrátia sa k starým herézam… Tzv. progresívci nie sú progresívni. Idú späť k starým bludom.“
Tieto ideológie útočia na božský poriadok stvorenia, najmä na sviatosť manželstva medzi mužom a ženou, ktorá je prvým darom Boha a pozitívnym vyjadrením duality a vzájomného vzťahu, ktorý odráža samotného Trojjediného Boha. Modernisti sa vracajú k „starým bludom a zlému gnostickému nepochopeniu kresťanstva“, ktoré rozdeľuje telo a dušu, a tvrdí, že materiálno nemá vplyv na vzťah k Bohu.
Cirkev má prekonať Ideológie
Müller varoval, že ideológie, ktoré rozdeľujú spoločnosť na „liberálov“ a „konzervatívcov“, boli transformované do Cirkvi a roztrieštili ju. Tieto ideológie, ktoré majú korene vo Francúzskej revolúcii a pokračujú v podobách ako národný socializmus alebo komunizmus, kradnú a zneužívajú kresťanské hodnoty (ako sú sloboda, rovnosť, sociálna spravodlivosť) len pre moc.
„Tieto ideológie, sebavytvorené úvahy o svete a ideológie sebaspásy, rozdeľujú ľudí… My ako Cirkev musíme prekonať tento nesprávny antagonizmus. V Ježišovi Kristovi sme bratia a sestry a mali by sme byť zjednotení v pravde, ktorá pochádza od Boha.“
Človek nemôže vyriešiť svoje najhlbšie existenciálne otázky – zmysel života, pôvod a cieľ – len silou vlastného rozumu. Je potrebná zjavená pravda a Božia milosť.
Podľa Müllera je katolícke kresťanské posolstvo toto: zranená ľudská prirodzenosť potrebuje uzdravenie skrze Božiu milosť. V tom spočíva najväčšia dôstojnosť, ktorú nám Boh dal – možnosť s Ním spolupracovať na premene nášho života a stať sa „novým stvorením v Ježišovi Kristovi“. Každý je pozvaný, pozvaný k tomu, aby zmenil svoj život. A každý potrebuje obrátenie. Nikto nemôže povedať: ‚Som bez hriechu.‘ Keby sme povedali, že nie sme hriešnici, urobili by sme z Boha klamára, ak On hovorí, že chce spásu pre všetkých.“
.
Pravda, ktorú nevlastníme, ale ktorá vlastní nás
Kardinál zdôraznil, že kresťanská viera nie je len jednou z mnohých náboženských ciest, ktoré hľadajú Boha. Vychádzal z kázne svätého Pavla v Aténach, kde síce pripustil, že ľudia hľadajú pravdu, ale poukázal na to, že plnosť Pravdy bola zjavená v Ježišovi Kristovi.
„Pravda nie je naša. My nevlastníme Pravdu, ale Pravda vlastní nás. Prijímame Pravdu, ktorá je daná raz a navždy.“
Müller ostro kritizoval snahy o „relativizáciu“ zjavených právd v Kristovi len preto, aby Cirkev získala potlesk od relativistického sveta. Upozornil, že filozofia relativizmu je v dnešnej dobe vo vzťahu k náboženskej otázke síce prevládajúca, avšak v sociologických a ideologických otázkach je to inak:
Ideologická totalita a vynútená submisia
Podľa kardinála sú moderné ideológie absolútne totalitné a neakceptujú nesúhlas, čo prirovnal k totalitným režimom 20. storočia.
„Ste nútení akceptovať túto absolútne nesprávnu ideológiu,“ napríklad podvoliť sa a prijať dúhovú vlajku.
Historická paralela: Kardinál spomenul, že v Nemecku jeho rodičia zažili, že ak nepozdravili „nesprávneho mesiáša“ (Hitlera), hrozilo im väzenie alebo smrť. Slová ako „spasiteľ“ alebo „spása“ patria výhradne Ježišovi Kristovi. Hlásenie „Heil Hitler“ bolo preto zneužitím tohto kresťanského jazyka.
Dúhová vlajka v Cirkvi ako Dôkaz Ateistickej Ideológie
Kardinál Müller nazval ideológiu, ktorá stojí za dúhovou vlajkou, „ateistickou ideológiou“, ktorá je absolútnym popretím stvorenia, ako ho Boh zamýšľal. Jej pretláčanie do kostolov je zneužívanie kresťanskej doktríny.
„Nemôžeme mať dúhové vlajky v kostole, pretože za touto ideológiou je ateistická ideológia, absolútne popretie stvorenia, že Boh je Stvoriteľ… Je to absolútne zneužitie, ak pastor prináša dúhovú vlajku do kostola.“
Zdôraznil, že s takýmito smrteľnými ideológiami nie je možný žiadny kompromis.
Kardinál sa kriticky vyjadril k cirkevným predstaviteľom, ktorí tieto ideológie podporujú, vrátane vysokopostavených biskupov, čo označil za absolútnu herézu.
Ako kresťania nemôžeme byť zároveň dobrými katolíkmi a zároveň akceptovať woke ideológiu. Odmietol argument, že ide len o „pastorálnu“ starostlivosť. Zdôraznil, že:
- Najlepšia pastoračná starostlivosť je obrátenie k Ježišovi Kristovi a život podľa Božích prikázaní.
- Boh neakceptuje „nesprávne formy sexuality“ a Cirkev nemôže kompromitovať Zjavenú pravdu, ak chce dušiam pomôcť ku spáse.
V súvislosti s kontroverzným dokumentom Fiducia Supplicans, ktorý umožňuje žehnanie homosexuálnych párov, Müller pripomenul, že cieľom Cirkvi je pomôcť osobám k spáse a rešpektovať ich ako Božie stvorenia. Avšak:
„Požehnanie ako pomocná milosť, musí byť v súlade s posväcujúcou milosťou… Požehnanie, ktoré slúži na ospravedlnenie nesprávneho chápania viery alebo nesprávneho životného štýlu – to je problém.“
Cirkev nemôže žehnať hriešne konanie, rovnako ako nemohla žehnať gladiátorov alebo prostitútky, pokiaľ nezmenili svoj životný štýl.
Kričte pravdu zo striech
Kardinál Müller vyzval katolíkov, aby „kričali pravdu zo striech“ a nebáli sa, ak ich svetské médiá odsúdia. Pre neho nie je kritériom to, či ho chváli New York Times alebo nemecké publikácie, ale či zostal verný Evanjeliu.
Kardinálova celá výpoveď tak slúži ako dôrazný program pre vnútornú obnovu Cirkvi skrze návrat k jej nemennému jadru: Kristovi na Kríži a pravde, ktorú zjavil.
zdroj: LSN TV