Kým nemecká Cirkev kráča po hrane schizmy, vysiela biskup Stefan Oster jasný signál. Podmieňuje svoju účasť na nových synodálnych štruktúrach súhlasom pápeža. Odmieta sa podriadiť tlaku, ktorý chce meniť učenie Cirkvi na obraz doby.
Nemecká biskupská konferencia nedávno vo Würzburgu schválila štatúty tzv. Synodálneho výboru – orgánu, ktorý má trvalo prepojiť biskupov a laikov pri riadení Cirkvi. Tento projekt je však v hľadáčiku Vatikánu, ktorý opakovane varoval pred vytváraním paralelných mocenských štruktúr. V tejto napätej atmosfére zostáva biskup Passau, Mons. Stefan Oster, jedným z najvýraznejších hlasov vernosti univerzálnej Cirkvi.
Žiadne reformy bez Ríma
Biskup Oster, ktorý v minulosti opustil Synodálnu cestu pre jej radikálne smerovanie, v rozhovore pre portál Katholisch.de a Katolícku Tlačovú Agentúru jasne definoval svoje „červené čiary“. Hoci nevylučuje návrat k spoločnému stolu, jeho podmienka je nepriestrelná: „Ak to urobíme v zhode s univerzálnou Cirkvou, zúčastním sa.“ Jeho diecézna rada ho väčšinovo podporuje.
Oster sa odmieta podieľať na procesoch, ktoré by Nemecko vyčlenili z rámca svetového katolicizmu.
Boj o pravdu o človeku
Jedným z najspornejších bodov nemeckej cesty je tzv. „monitoring“ – systém dohľadu nad tým, či jednotliví biskupi vo svojich diecézach implementujú schválené reformy. Oster tento nátlak rezolútne odmieta.
Dôvod je hlbší než len administratívny spor. Podľa neho mnohé uznesenia nemeckej cesty „predpokladajú inú antropológiu“, než je tá kresťanská.
„Som katolík a obhajujem katolícku antropológiu,“ vyhlásil biskup.
Odmieta, aby kontrolné orgány preverovali, či v Passau zavádza novoty, ktoré univerzálna Cirkev nepovolila alebo priamo zakázala.
Synodalita nie je parlamentarizmus
Bp. Oster tiež otvorene kritizuje atmosféru, v ktorej sa o reformách hlasuje. Odhalil, že viacerí nemeckí biskupi priznali, že pri verejných hlasovaniach podľahli „environmentálnemu tlaku“ a hlasovali proti svojmu presvedčeniu, len aby sa vyhli mediálnemu lynču. O poslednom synodálnom zhromažení v Stuttgarte hovorí:
„V minulosti mi skutočne jednotliví členovia biskupskej konferencie, predovšetkým pomocní biskupi, hovorili, že na synodálnom zhromaždení od momentu, kedy sa muselo hlasovať verejne a menovite, hlasovali občas pod vplyvom verejného tlaku aj proti svojmu osobnému presvedčeniu.“
Pripomína slová Svätého Otca, že synodalita neznamená hľadanie parlamentných väčšín alebo politické kalkulácie, ale spoločnú modlitbu a počúvanie Ducha Svätého v priestore, kde je chránená sloboda svedomia. Cieľom Cirkvi nemá byť zmena doktríny, ale hľadanie nových spôsobov na odovzdávanie viery.
Nádej prichádza od mladých, nie z komisií
Zatiaľ čo nemecké cirkevné štruktúry zápasia s masívnym odlivom veriacich, biskup Oster poukazuje na opačný jav. Vidí generáciu mladých ľudí, ktorí v digitálnom veku objavujú krásu liturgie a tradície.
Títo mladí nehľadajú „modernizované“ kresťanstvo, ale jasnú identitu v Kristovi. Podľa biskupa je práve toto cesta k skutočnej duchovnej obnove, ktorá nepotrebuje meniť dogmy, ale potrebuje autentických svedkov.
Verdikt Vatikánu nad nemeckými štatútmi visí vo vzduchu. Pre Stefana Ostera je však hranica jasná: bez vernosti prijatému učeniu niet cesty vpred.
zdroje: Info Vaticana, katholisch.de a KNA (Katolícka Tlačová Agentúra)