Už roky sme svedkami pokusov – v mediálnom, politickom a, žiaľ, aj v cirkevnom prostredí – prezentovať kult k tzv. Pachamamy ako neškodný folklór, poetickú formu úcty k prírode či hlbokú domorodú spiritualitu. Realita, ktorú odhaľujú fakty zbavené ideologického nánosu a morálnej zbabelosti, je však podstatne temnejšia. V Bolívii 21. storočia sa objavujú svedectvá a súdne rozsudky, ktoré toto uctievanie priamo spájajú s reálnymi ľudskými obetami.
Obeť, ktorá nebola symbolická: Prípad Shirley
Najbrutálnejším dôkazom posledného obdobia je prípad, o ktorom informoval novinár Ariel Melgar Cabrera v denníku El Deber (15. marec 2024). Bolívijská justícia v La Paz odsúdila dvoch mužov za zmiznutie 25-ročnej matky dvoch detí, Shirley H. R. A., z roku 2021.
Podľa prokuratúry a vyšetrovateľov bola mladá žena oklamaná, zdrogovaná a v bezvedomí zaživa pochovaná v bani v obci Palca. Nešlo o nehodu ani o bežnú vraždu. Oficiálna téza obžaloby, ktorú súd prijal, znela jasne: žena bola obetovaná Pachamame. Tu končí akákoľvek romantizácia „predkovskej múdrosti“. Žena bola zneužitá ako rituálny predmet, aby si vrahovia „naklonili priazeň tzv. matky zeme“.
„Ľudské obete pretrvávajú“
Tento prípad nie je ojedinelým excesom. Denník La Prensa zverejnil reportáž novinárky Carmen Challapy s mrazivým titulkom: „Ľudské obete, praktika, ktorá v krajine prežíva.“ Autorka v texte cituje výpoveď Yatiriho (andského rituálneho špecialistu), ktorý otvorene priznáva:
„Ľudské ofery sa stále dejú, najmä pri veľkých stavbách a v baniach. Obeť sa opije do bezvedomia a následne sa vykoná rituál pochovania.“
Historička Sayuri Loza pre ten istý denník vysvetľuje logiku tohto hororu: veriaci v tento kult sa domnievajú, že duša obetovaného musí zostať na mieste, aby ho chránila a zabezpečila prosperitu. Z kresťanského pohľadu ide o radikálnu degradáciu človeka. Osoba už nie je Božím obrazom a cieľom, ale stáva sa nástrojom.
Temné pozadie baní a „Strýka“
O podobných podozreniach informovala aj televízia Telemundo v programe Al Rojo Vivo (8. november 2023). Bolívijská prokuratúra vyšetrovala nálezy tiel v banských revíroch, ktoré mali byť obetované entite známej ako El Tío (Strýko). Ide o démonickú postavu vládcu podsvetia, ktorej baníci prinášajú obety, aby ich ochránila pred nešťastím. Opäť sa tu opakuje rovnaký vzorec: krv, baňa a hlboká poverčivosť, ktorá nemá nič spoločné s nevinným folklórom.
Teologický verdikt: Modloslužba a démonizmus
Pokračovať v tvrdení, že Pachamama je len „vznešený kultúrny symbol“, už dnes nie je len naivitou, ale úmyselným falšovaním reality. Katolícka odpoveď na tieto javy musí byť jasná a bez ambivalencie:
- Znehodnotenie človeka: Každý kult, ktorý vyžaduje ľudskú krv, popiera základné prikázanie „Nezabiješ“ a útočí na dôstojnosť ľudskej bytosti.
- Idolatria: Nahradenie Stvoriteľa zbožštenou Zemou je čistým pohanstvom.
- Démonický rozmer: Ak rituál zahŕňa inmoláciu nevinných za účelom získania prospechu, prekračuje hranicu modloslužby a vstupuje do sféry, ktorú Cirkev odjakživa definovala ako démonickú.
Nemôžu existovať žiadne „mosty“ k spiritualite, ktorá v mene prosperity pochováva ľudí zaživa, aby tak priniesla démonom obetu. Je načase prestať s „interkultúrnym dialógom“, ktorý zatvára oči pred krvou. Kristus prišiel, aby nás oslobodil; návrat k týmto rituálom je návratom do najhlbšej duchovnej tmy.
Použité zdroje:
- Ariel Melgar Cabrera, „Justicia condena a dos hombres por el sacrificio de una mujer en una mina“, El Deber (Bolívia), 15. 3. 2024.
- Carmen Challapa, „Los sacrificios humanos, práctica que pervive en el país“, La Prensa (Bolívia).
- Reportáž „Investigan supuestos sacrificios humanos en minas“, Telemundo / Al Rojo Vivo, 8. 11. 2023.
- Historické a rituálne analýzy: Sayuri Loza.
- a portál webovej stránky www.infovaticana.com