Tvárou v tvár moderným snahám o prehodnocovanie tradičnej teologickej terminológie a mariánskej úcty vystúpil kardinál Raymond Leo Burke na obranu starobylého a pravoverného titulu Panny Márie ako Spoluvykupiteľky (Corredemptrix). Jeho jasné a hlboko zakorenené stanovisko zaznelo v katedrále svätého Bava v holandskom Haarleme počas prednášky venovanej nenahraditeľnej úlohe Božej Matky v diele spásy.
Vystúpenie amerického purpuráta vyvolalo značnú pozornosť, keďže prišlo len niekoľko mesiacov po tom, ako Dikitérium pre náuku viery vydalo doktrinálnu poznámku Mater Populi fidelis. Tento rímsky dokument síce nepopiera aktívnu spoluprácu Panny Márie na spáse človeka, avšak samotné používanie titulu Spoluvykupiteľka označil za vždy nevhodný kvôli riziku, že by veriaci moli nesprávne pochopiť jeho skutočný význam.
Vernosť tradícii a učeniu svätých pápežov
Kardinál Burke vo svojom príhovore zdôraznil, že Preblahoslavená Panna Mária je skutočne Spoluvykupiteľkou, čo znamená, že sa celkom jedinečným spôsobom podieľa na spasiteľnom diele nášho Pána. Aby predišiel akýmkoľvek chybným interpretáciám objasnil, že táto jej úloha je plne podriadená jedinej a dokonalej obete Ježiša Krista.
Podľa kardinála Burka táto Máriina súčinnosť nijako nenaznačuje, že by Kristova obeta na kríži bola v čomkoľvek nedostatočná. Dokonalá Kristova obeta prináša božskú milosť a večný život všetkým, ktorí sa k nej pripájajú. Máriino jedinečné postavenie pramení z jej celostnej účasti na tomto tajomstve, pričom k podobnej, hoci podriadenej spolupráci na spasiteľnom diele cez sviatosti krstu a birmovania sú povolaní aj veriaci, ktorí denne berú svoj kríž a nasledujú Spasiteľa.
Kardinál sa pri vysvetľovaní oprel o Sväté písmo aj bohatú teologickú tradíciu Cirkvi. Poukázal na to, že starozákonné proroctvá sa najdokonalejšie naplnili práve prostredníctvom Máriinho nenahraditeľného spolupôsobenia v tajomstve vykupiteľského Vtelenia.
Pohľad Ríma
Rímska doktrinálna poznámka Mater Populi fidelis, ktorú schválil pápež Lev XIV., pritom sama priznáva hlboké historické korene tohto titulu. Dokument uvádza, že označenie Spoluvykupiteľka sa v Cirkvi používa už od 15. storočia. Obyčajne ho používali mnohí teológovia a objavilo sa aj v oficiálnych dokumentoch Posvätnej kongregácie rituálov či Svätého ofícia za pontifikátu svätého Pia X. Tento titul opakovane používal aj pápež Pius XI. a svätý Ján Pavol II. ho vo svojich príhovoroch spomenul minimálne sedemkrát.
Napriek týmto bohatým svedectvám Dikitérium pre náuku viery pod vedením kardinála Víctora Manuela Fernándeza zhodnotilo používanie výrazu ako rizikové z dôvodu obavy, že by mohol zatieniť jedinú prostrednícku úlohu Ježiša Krista. Rím sa odvoláva aj na vyjadrenia pápeža Františka varujúceho pred výrazmi vyžadujúcimi si neustále teologické vysvetľovanie.
Živá debata o mariánskej úcte pokračuje
Kardinál Burke svojím vystúpením ukázal, že tradičný mariánsky titul má svoje pevné a správne pochopené miesto v pravovernej katolíckej teológii, pokiaľ sa chápe v duchu tradičného učenia Cirkvi – ako úplná podriadenosť Kristovi a zároveň ako najvyšší vzor ľudskej spolupráce s božskou milosťou.
Očakáva sa, že teologické diskusie na túto tému budú v Cirkvi naďalej rezonovať. Samotný kardinál Burke sa plánuje zúčastniť na medzinárodnej mariologickej konferencii, kde sa bude otázke Panny Márie Spoluvykupiteľky opäť venovať náležitá hlboká pozornosť. Pre verných ctiteľov Panny Márie tak jej spoluvykupiteľská úloha predstavuje trvalú pravdu viery, ktorá odhaľuje tajomstvo najužšieho spojenia Matky s Božským Synom pri výkupení sveta.
zdroj: Catholic Herald