V prekvapivom najnovšom rozhovore odzneli aj také vyhlásenia pápeža Leva XIV., ktoré pobúrili tradičnú katolícku komunitu. V rozsiahlom rozhovore sa totiž pápež sčasti pokúsil o istú formu mentálnej akrobacie a jeho vyjadrenia vzhľadom k nemennému cirkevnému učeniu mohli vyznievať až ambivalentne, a to v záujme nepolarizovať a neznepriateliť si heretický progresívny tábor. V snahe nepokračovať v „polarizácii a nepropagovať polarizáciu v rámci Cirkvi“ a zároveň v súlade s Františkovým odkazom „všetci, všetci, všetci“, potvrdil, že skutočne každý je vítaný nie kvôli identite, ale preto, že je Božím dieťaťom. Mali by sme sa teda rešpektovať a zároveň musí nateraz povedať, že si myslí, že cirkevné učenie bude pokračovať také, aké je, doslova: „ale myslím si, že cirkevné učenie bude pokračovať také ako je a to je to, čo o tom musím v tomto okamihu povedať.“ Dobre zorientovanému katolíkovi nebude robiť problém pochopiť, čo mal pápež na mysli, avšak jeho celkové vyjadrenie môže pre aj pre len mierne progresívne formované uši vyznievať nie úplne jednoznačne. Ako to?
Pápež Lev XIV. ku otázke, či sa cirkevné učenie o sexuálnej morálke a vysviacke žien sa môže zmeniť uviedol, že si nemyslí,, že sa to zmení v blízkej budúcnosti. Takéto vyhlásenia zaručene uvíta heretický tábor progresívnych katolíkov, ktorí by radi v konečnom dôsledku docielili zmeny aj v základných dogmách viery. Pápežove vyhlásenia o tom, že sa musia zmeniť postoje ľudí pred zmenou štruktúr, naznačujú, že zmena za istých okolností by bola prípustná a v ušiach homosexuálnych aktivistov môžu vyznieť či rezonovať ako podnet, aby pokračovali v doterajších snahách o zmenu postoja Cirkvi. Absentovalo jednoznačné áno a nie, ako to bolo v tomto prípade u Jána Pavla II., ktorý sa k ženskému diakonátu vyjadril úplne jednoznačne vo vyjadrení, že táto otázka bola už raz a navždy vyriešená a uzavretá a teda je tento koncept ženského diakonátu vylúčený a neprípustný.
Je to vôľa Božia, aby sme to prijali, sám Pán to tak ustanovil. Dokonca ani jeho matka, hoci mala nezastupiteľnú rolu, nedostala úlohu premieňať chlieb a víno na Kristovo telo a krv. Kristus pre túto úlohu povolal mužov. Revolučný duch sa v priebehu celých dejín búril ustanovenému Božiemu poriadku a toto zmýšľanie žiaľ presakuje aj do Cirkvi dnes.
V čom spočívala mentálna akrobacia?
Je zarážajúce, že pápež Lev XIV. si zvolil tak výhýbavý tón, čo sa týka vyjadrení o nemenných pravdách. Bolo zaujímavé sledovať, ako veľmi prepiato sa snaží nikoho neznepriateliť. Napríklad, namiesto toho, aby jasne vyhlásil, že vysviacka žien nie je možná, uviedol, že si myslí, že to bude aj naďalej problém. Iste pápež vie, že katolícka náuka na základe prirodzeného práva a Božieho zjavenia je nemenná a pápež nemôže zavádzať nové dogmy. To predsa je pre každého dobre katechizovaného katolíka jasné, okrem iného to zdôrazňuje už prvý vatikánsky koncil. Sú ale dnes dobre obrnení katolíci vyzbrojení pre úskalia moderných nástrach, ktoré číhajú na ich dušu skrz nevedomosť dobre vyzbrojení do tvrdých skúšok? Svätý Pavol varoval pred tými, ktorí by hlásali iné evanjelium. Jeho známe slová „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“ sú v tomto kontexte mimoriadne silné. Pápež je len strážcom Božích tajomstiev, nemá právomoc meniť to, čo bolo Bohom Zjavené. Preto vyhlásenie, že pápež momentálne nateraz nemá v úmysle meniť učenie Cirkvi na túto tému, je v tomto ohľade znepokojujúce.
Pripomeňme si ešte, že v súlade s kánonickým právom sa tvrdohlavým popieraním a pochybnosťami o pravdách viery sa dostávame na šikmú plochu herézy. Navyše, prvý vatikánsky koncil jasne odsúdil akékoľvek pokusy o zmenu cirkevných dogiem, keďže pravdy viery, ktoré sú vyhlásené za pomoci Ducha Svätého, sú neomylné a platia večne. Preto ich nie je možné spochybňovať a meniť.
Týmto rozhovorom sa jednoducho nevyužila príležitosť priviesť z nesprávnej cesty všetkých pochybovačov aj tých, čo sa prepadávajú k herézam. Ide predsa o to najdôležitejšie: spásu duší. Presne pre tento dôvod napísal biskup A. Schneider tak vysokoaktuálnu knihu Útek od heréz.
Počas rozhovoru pre Crux o otázkach LGBT komunity akoby pápež Lev XIV. naznačil, hoci pochybujem, že to mal aj v úmysle, že zmena cirkevných doktrín je eventuálne možná, či podmienená zmenou postojov. Mnohí si budú toto vyhlásenie vysvetľovať a dešifrovať tak, že naznačil, že ak sa zmenia postoje, mohlo by dôjsť k posunu aj v nemenných cirkevných pravidlách a štruktúrach.
V čom je to nebezpečné?
Tento výrok nesie skryté mimoriadne nebezpečenstvo, najmä voči tým, ktorí sa snažia zmeniť katolícku náuku zvnútra. Pápež Lev XIV. tak akoby hovorí o možnosti zmeny, hoci tvrdí, že sa to v blízkej budúcnosti neudeje. Jeho vyhýbavé odpovede, v zmysle, že si nemyslí, že sa to udeje v blízkej budúcnosti stále otvárajú otázku a dvere pre eventuálnu zmenu, hoci vo vzdialenejšej budúcnosti, za domnelého predpokladu, že na nej budú isté skupiny neustále trvať a v jej prospech pracovať. To je síce nesprávna interpretácia, ktorej ale bolo možné sa vyhnúť jasným potvrdením nemennosti cirkevnej náuky, čo by sme od strážcu Božích tajomstiev oprávnene čakali. Avšak, takéto vyhlásenia nevytrhávajú zástupy progresívne ladených katolíkov ovplyvnených modernizmom z omylu, ukazuje sa pravý naopak. James Martin sa cíti, ako sám povedal po osobnom stretnutí s pápežom ďalej vo svojej činnosti posmelený, hoci je o ňom známe, že chce meniť cirkevnú náuku! Vyhýbavé, hoc dobre mienené vyhlásenia vyznievajú ako pozvanie pre aktivistov, ktorí si ich potom následne budú interpretovať v duchu – pracujte na zmene postojov, a potom sa bude možné zmeniť učenie.
Pápež Lev XIV. vyznel ešte menej jednoznačne pri otázke vysviacky žien. Táto téma „bude naďalej otázkou“. Takisto vyjadril ochotu „naďalej počúvať ľudí“ a „vidieť, čo prinesie diskusia“. Tieto vyjadrenia sú znepokojujúce, preto, že znova naznačujú, že by sa mohla zmeniť aj táto časť cirkevnej náuky.
Najviac uskalí sa však skrýva vo vyjadrení, že momentálne nemá v úmysle meniť učenie Cirkvi na túto tému. Môžu sa veriaci snáď mylne domnievať, že pápež má moc cirkevnú náuku zmeniť? Áno, všetci katechizovaní katolíci by mali vedieť aspoň minimálny základ, že pápež nemá právomoc meniť dogmy a teda správne vnímať toto diplomatické vyjadrenie a neinterpretovať a nevysvetľovať si ho mylne. O.i. taktiež prvý vatikánsky koncil jasne učí, že Duch Svätý bol prisľúbený Petrovým nástupcom nie na to, aby oznamovali nové doktríny, ale aby strážili a zachovávali poklad viery. Bežná prax však ukazuje nedostatky v katechizácii v týchto základných vedomostiach a také výpovede tak žiaľ zrejme môžu poviesť k prehĺbeniu zmätku.
Čo hrozí?
Hoci cirkevná náuka je jednoznačná a nemenná, nejednoznačné odpovede, typu, že si nemyslí, že sa to v blízkej budúcnosti zmení, akoby nahrávali v prospech škodlivých premís a názorov hetického tábora progresívnych katolíkov.
Pápeži, ako Pius IX. či svätý Pius X., odsúdili myšlienku, že by sa božské zjavenie mohlo neustále vyvíjať. Prvý vatikánsky koncil dokonca odsúdil každého, kto by dogmám pridelil iný zmysel, než aký Cirkev chápala a chápe.
Tu sú verše z Prvého Listu Rímanom, ako stoja v Svätom Písme
21 Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.
22 Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi.
23 Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy.
24 Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá
25 tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.
26 Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený.
27 A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.
28 A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí,
V tomto kontexte sa pápežove výroky môžu javiť ako veľmi problematické, pretože zvyšujú nádeje veľkej modernistickej skupiny na zmeny, ktoré nie sú možné. Jednoducho povedané, absentuje jasné usmernenie. Ježiš Kristus nás varoval, aby sme neverili nikomu, ani anjelovi, ktorý by nám hlásal iné evanjelium, ako sme prijali. V hre je dokonca pojem heréza, definovaný v kánonickom práve ako tvrdohlavé popieranie alebo pochybnosti o pravdách viery. Pre Cirkev to znamená nebezpečnú situáciu, keď sa jej vlastný predstaviteľ namiesto jasného potvrdzovania pravdy, snaží o mentálnu akrobaciu v snahe nepolarizovať, nevzbudzovať rozdelenie a neznepriateliť povedzeme odlišné tábory, avšak mnohé ovečky tak zotrvajú v nebezpečenstve ťažkého omylu, z ktorého ich určite nevyvedú ich progresívni pastieri typu James Martinovia, ktorých sa medzičasom vynorilo obrovské množstvo. (Mnohí biskupi by radi menili náuku Cirkvi, pripomeňme napr. nemeckého G. Bätzinga, ktorý kritizoval predsedníčku Bundestagu za to, že v deň Christopher Street Deň nevztýčila dúhovú vlajku na Reichstagu a synodálna cesta pre neho predstavuje iný názor na homosexualitu. „Na Synodálnej ceste sme povedali, že to chceme zmeniť,“ povedal Bätzing. Rovnaké myslenie a vyjadrenia nachádzame u známych amerických prelátov, propagátorov zmeny učenia v prospech praktickej homosexality!
Na otázku o udelení požehnávania pre homosexuálne páry však Lev pozitívne jasne uviedol, že to nezodpovedá cirkevnému učeniu a v odpovedi na otázky o synodalite jasne vyzdvihol, že sa Cirkev určite nemá zmeniť „na nejakú formu demokratickej vlády. Ak sa pozrieme na mnohé krajiny dnes, demokracia nie je nevyhnutne dokonalé riešenie pre všetko.“ V rozhovore sa pápež tiež výslovne zasadzoval za väčšie ocenenie tradičnej rodiny pozostávajúcej z otca, matky a detí a zdôraznil, že rodina je základom spoločnosti. Je tiež chvályhodné, že pápež Lev XIV. vyjadril aj hlbokú pravdu v súvislosti s jeho poslaním, a síce že jeho hlavnou úlohou ako vodcu Cirkvi je utvrdzovať katolíkov vo viere a zdieľať evanjelium so svetom, nie riešiť globálne krízy.
zdroj: Rome Reports, kath. net, Crux Media Now, LSN