Pápež Lev XIV. naznačil zmeny vo vzťahoch Vatikánu s Čínou
Vatikánske vzťahy s Čínou by sa mohli v blízkej budúcnosti zmeniť. Vôbec prvýkrát od svojho zvolenia naznačil pápež Lev XIV. možnú zmenu kontroverznej dohody, ktorú Vatikán uzavrel s Pekingom. V novom, španielsky vydanom životopise, ktorý obsahuje rozsiahly júlový rozhovor, povedal, že vedie dialóg s prenasledovanými čínskymi katolíkmi a zvažuje budúcu politiku.
Pápež Lev XIV., ktorý sa narodil v Chicagu a má 70 rokov, priznal, že situácia v Číne je „veľmi zložitá“. Vysvetlil, že počúva „významnú skupinu čínskych katolíkov, ktorí už mnoho rokov žijú s nejakým druhom útlaku“. Hoci z krátkodobého hľadiska plánuje pokračovať v súčasnej politike, dlhodobú budúcnosť neprezradil.
Dohoda, o ktorej sa hovorí, bola podpísaná v roku 2018. Vatikán a Peking sa ňou dohodli na spoločnom vymenúvaní biskupov. Odvtedy bola pod pápežom Františkom trikrát obnovená! napriek tomu, že početné ľudskoprávne organizácie za ľudské práva a správy dávali dôvod na revíziu kvôli masívnemu prenasledovaniu Kristovi, teda nie komunistickej strane vernej podzemnej cirkvi.
Názory na americkú politiku a svetové dianie
Pápež Lev XIV. sa v rozhovore dotkol aj iných tém, vrátane politiky USA. Jasne uviedol, že sa nechce zapájať do straníckej politiky, ale nebojí sa hovoriť o „skutočných evanjeliových témach“, ktoré by mali osloviť ľudí na oboch stranách politického spektra. Pápež priznal, že vďaka svojmu americkému pôvodu mu iní Američania nemôžu vyčítať, že ich nepochopí. To sa dialo jeho predchodcovi, pápežovi Františkovi.
Zároveň sa vyjadril k Donaldovi Trumpovi, J.D. Vanceovi a Elonovi Muskovi. O Vanceovi povedal, že s ním už hovoril o ľudskej dôstojnosti. Rovnako by sa stretol aj s Trumpom, ak by sa naskytla príležitosť. Zároveň upozornil na potenciálnu krízu spojenú s umelou inteligenciou.
Pápež sa vyjadril aj k vojnám v Gaze a na Ukrajine. V súvislosti s Gazou zdôraznil potrebu humanitárnej pomoci a uviedol, že Vatikán sa zatiaľ k otázke genocídy oficiálne nevyjadril. Na Ukrajine Vatikán opakovane ponúkol sprostredkovanie mierových rokovaní, no ponuka nebola prijatá.
Poslanie Cirkvi je duchovné
Rozhovor sa nachádza v knihe „León XIV: ciudadano del mundo, misionár del siglo XXI“ od korešpondentky Elise Ann Allenovej, ktorá vyšla v španielčine 18. septembra. Na záver pápež Lev XIV. zdôraznil, že hlavné poslanie Cirkvi je duchovné, nie politické.
„Mojou úlohou je ohlasovať dobrú správu, kázať evanjelium,“ povedal. „Nevidím svoju primárnu úlohu v snahe byť riešiteľom svetových problémov.“
Ďalej sa vo svojej nedávno vydanej biografii s názvom „Lev XIV.: Občan sveta, misionár 21. storočia“ vyjadril k prebiehajúcej finančnej kríze vo Vatikáne. V rozhovore s korešpondentkou Elise Ann Allenovou vyjadril optimizmus a uviedol, že „veci budú v poriadku“, aj keď priznal, že je ešte potrebná ďalšia práca.
Pápež potvrdil, že ho finančná situácia Vatikánu neoberá o spánok. Pripomenul, že pandémia koronavírusu mala výrazný vplyv na rozpočet Vatikánu, najmä kvôli zatvoreniu Vatikánskych múzeí, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov Svätej stolice.
Podľa pápeža sa však situácia zlepšuje vďaka nárastu turizmu a opätovnému oživeniu aktivít. Zdôraznil aj potrebu lepšej spolupráce medzi jednotlivými vatikánskymi inštitúciami s cieľom zabezpečiť efektívny tok finančných prostriedkov.
Pápež Lev XIV. pripustil, že Vatikán v minulosti často vysielal nesprávne signály o svojom hospodárení, čo odrádzalo veriacich od finančnej podpory. Povedal, že ak ľudia majú pocit, že ich príspevky nie sú spravované správne, nebudú ich chcieť dávať.
Napriek problémom je pápež presvedčený, že reformy, ktoré začal pápež František, je potrebné exaktne dokončiť a situácia sa postupne stabilizuje.
zdroje: biografia Lev XIV.: Občan sveta, misionár 21. storočia a Národný Katolícky Register