Metropolitný deň zasväteného života v Michalovciach sa začal počas fatimskej soboty modlitbou ruženca a prednáškou o. Juraja V. Sedláčka, OSBM. Hlavným bodom programu bola slávnostná svätá liturgia, na ktorej sa v malom „zázraku“ jednoty stretlo všetkých sedem vladykov: Jonáš Maxim, Cyril Vasiľ, Peter Rusnák, Milan Lach, Ján Babjak, Milan Chautur a Marián Pacák. Vladyka Jonáš v kázni vyzdvihol, že zasvätený život je radikálnou cestou nasledovania Krista, pri ktorej sa človek z lásky k Bohu vedome zrieka bežných vecí. Ako vzor vytrvalosti v duchovnom boji uviedol bl. Metoda Dominika Trčku, pri ktorého ostatkoch sa prítomní modlili za vernosť v zasvätení až do konca dní. Viceprovinciál Miroslav Bujdoš v závere poďakoval vladykom aj 91 prítomným rehoľníkom za ich svedectvo o tom, že Boh sám stačí. Celú slávnosť spevom sprevádzal Zbor sv. Jozefa a po liturgii nasledovala panychída za zosnulých biskupov a zasvätené osoby. Popoludňajší blok uzavrela prednáška vladyku Milana Lacha na tému lásky a vďačnosti, po ktorej sa prítomní spoločne pomodlili moleben.
O čom hovoril vladyka Jonáš?
Vladyka Jonáš Maxim v úvode vyzdvihol vzácnosť stretnutia všetkých siedmich gréckokatolíckych biskupov Slovenska, čo vníma ako silné potvrdenie dôležitosti zasväteného života. Hlavným motívom jeho príhovoru sa stalo prirovnanie duchovného života k olympiáde, ktorá práve v tie dni začínala v Taliansku. Zdôraznil, že tak ako športovec podstupuje tvrdú disciplínu a odriekanie pre víťazstvo, aj rehoľník je povolaný k radikálnemu úsiliu a „boju“ z lásky k Bohu, aby získal korunu večného života.
V strednej časti sa vladyka oprel o teológiu svätého Efréma Sýrskeho a obraz stromu poznania dobra a zla ako „nádvoria“, cez ktoré musíme prejsť do „svätyne svätých“ – k stromu života. Vysvetlil, že hriech je vlastne „vybitím poistiek“, keď človek neunesie napätie duchovného zápasu a snaží sa skrátiť si cestu. Zasvätený život definoval ako cestu obyčajného kresťana, ktorý sa rozhodol žiť evanjelium radikálnejšie, vedome prijímať obmedzenia a premieňať vonkajší nedostatok na vnútorné bohatstvo.
Záver kázne patril výzve k vytrvalosti až do konca, pričom ako vzor uviedol blahoslaveného Metoda Dominika Trčku. Vladyka pripomenul, že duchovný boj nekončí predčasne a nikto by si nemal „zabíjať klinec do rakvy“ zaživa tým, že rezignuje. Povzbudil prítomných, aby nepoľavovali v úsilí (v „behu“ podľa vzoru svätého Pavla) a aby ich zasvätenie bolo svedectvom o láske, ktorá je ochotná obetovať všetko pre dosiahnutie cieľovej rovinky v nebi.
Spoločná fotografia
Na záver si prítomné zasvätené osoby spravili spoločnú fotografiu spolu s otcami vladykami…
