Svetom otriasajú zábery z írskej farnosti sv. Pavla z Kríža v Dubline, kde počas svätej omše 11. februára zazneli slová, ktoré hlboko zasahujú srdce každého veriaceho katolíka. Miestny kňaz, o. Pat Fitzgerald, sa počas homílie dopustil výrokov, ktoré nielenže popierajú dogmatický charakter svätej omše, ale hrubým a dehonestujúcim spôsobom útočia na veriacich túžiacich po úctivom prijímaní Tela Kristovho.

Omša ako „obyčajná večera“?

Otec Fitzgerald priamo pred veriacimi vyhlásil „Na omšu neprichádzame, aby sme sa klaňali Bohu. O tom to nie je… Je to to o zdieľaní jedla…“ Tento výrok stojí v ostrom protiklade s celou katolíckou náukou a Tridentským koncilom, ktorý neomylne učí, že svätá omša je predovšetkým sprítomnením nekrvavej obety Krista na kríži a najvyšším aktom latrie – uctievania, ktoré patrí jedine Bohu. Redukovať najsvätejšiu obetu oltára na „spoločné stolovanie“ je desivým ovocím sekularizácie a modernizmu, ktorý sa snaží vymazať posvätnosť z našich chrámov.

Udriem pastiera a stádo sa rozpŕchne

Čo sa dá povedať o kňazoch, ktorí v chráme učia protikatolícku náuku? Ešte raz si zhrňme falošné učenie kňaza Fitzgeralda: „Neprichádzajte na omšu kvôli uctievaniu Boha. O tom to nie je. Je to o zdieľaní jedla. Je množstvo príležitostí na uctievanie atď., to je pre iné príležitosti. Toto je čas na zdieľanie jedla.“ V kontraste s tým uvediem, milí čitatelia, čo som si prečítala na dverách katolíckeho chrámu, ktorý som pomohla, tak ako snáď tisíce iných žien, dnes upratať. Stálo tam: „Svätá omša je Bohu najmilšia modlitba.“ Aké protirečenie k falošnej náuke kňaza Fitzgeralda!

Slová Apokalpsy zo sv. Písma o tom, ako chvost draka zmetie tretinu hviezd sú presným opisom hierarchie, ktorá namiesto toho, aby svietila a ukazovala cestu do neba, je zvedená a vedie duše do zatratenia. Nie je tajomstvom, že Cirkev bola infiltrovaná, upozorňovali na to už samotní pápeži, aj Pavol VI. výrokom o satanovom dyme, ktorý prenikol do Cirkvi. Ešte viac desivo zneli slová Benedikta XVI. o vlkoch v ovčích rúchach. Navyše, už sestra Lucia z Fatimy otcovi Fuentesovi v pamätnom rozhovore podrobne hovorila o útoku diabla na kňazov a hierarchiu, ktorí potom zvedú množstvo duší: „Otče, diabol sa chystá na rozhodujúci zápas. A vie, čo mu získa najviac duší…“

Prijímanie na jazyk prirovnal ku kŕmeniu zvierat

Rovnako šokujúco vyzneli jeho slová kňaza Fitzgeralda na adresu veriacich, ktorí prijímajú Eucharistiu tradičným spôsobom – na kolenách a do úst. Stále platná inštrukcia Redemptionis Sacramentum to zároveň označuje za „riadny spôsob“. Avšak tu je citát írskeho kňaza:

„Kŕmime ich rovnakým spôsobom, ako kŕmime zvieratá… dávame im to do úst, ako keby sme kŕmili zvieratá,“ nechal sa počuť.

A ako prijímali deti Telo a Krv Pána od Anjela pri zjavení vo Fatime? Na kolenách a na jazyk!

Varovanie z histórie: Zázrak v Cascii

História nás učí, že strata úcty k Eucharistii zo strany kňaza nikdy nezostane bez následkov. Spomeňme si na Eucharistický zázrak v Cascii z roku 1330. Stal sa práve vtedy, keď istý kňaz stratil náležitú úctu k Najsvätejšej sviatosti a neveril v reálnu prítomnosť Pána. Keď ho zavolali k chorému sedliakovi, aby mu udelil viatikum, nedal Hostiu do korporálu alebo cibória, ale ju len tak ledabolo vložil medzi strany svojho breviára.

Keď u chorého breviár otvoril, zostal v šoku: Hostia sa premenila na živú krv, ktorá sa vpila do oboch strán knihy. Jednu z týchto zakrvavených strán daroval neskôr svätý Ján Bonvisi kláštoru v Cascii, kde je dodnes s úctou uchovávaná v bazilike svätej Rity. Tento uznaný zázrak v dejinách Cirkvi je večným mementom pre každého kňaza, ktorý by chcel s Telom Pána narábať nedôstojne alebo s ním narábať ako s obyčajným predmetom.

Odpoveď tradície: Pokora dieťaťa, nie pýcha dospelého

Zatiaľ čo modernisti vidia v prijímaní do úst „degradáciu“, svätci v ňom videli bezpečnú ochranu pred zneuctením najmenších čiastočiek (partikúl) Tela Pána. Aj emeritný pápež Benedikt XVI. od roku 2008 až do svojej smrti udeľoval sväté prijímanie výhradne na jazyk a pri kľačadle, aby si každý mohol kľaknúť a aby zdôraznil posvätnosť tohto momentu. Prijímanie na jazyk a na kolenách je aj navonok najvyšším prejavom úcty, pokory, vedomia vlastnej nehodnosti a uznania Kristovej reálnej prítomnosti.

Kardinál Robert Sarah vo svojej obrane tradičného prijímania varoval:

„Prečo trváme na prijímaní postojačky a na ruku? Prečo tento postoj nedostatku podriadenosti sa Božím znakom? Nech sa žiadny kňaz neodváži vnucovať svoju autoritu tým, že bude odmietať alebo zle zaobchádzať s tými, ktorí chcú prijímať kľačiačky a na jazyk.“

Rovnako tak aj Ján Pavol II. v inštrukcii Redemtionis Sacramentum, kde pripomína, že riadny spôsob prijímania je na kolenách a na jazyk a dokonca hovorí, že Eucharistia je tak veľké a vznešené tajomstvo, že „v tejto veci ani nemožno preháňať.“

Naše vnútorné a vonkajšie usporiadanie musí byť jednotné. Podľa sv. Augustína je dokonca hriechom neprejaviť pred prijatím Eucharistie aj vonkajší prejav uctenia.

Duchovný boj o Eucharistiu

Sme svedkami otvoreného útoku na vieru v reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. Ak kňaz prestane veriť, že omša je obeta a klaňanie sa Bohu, Eucharistia sa v jeho očiach mení na obyčajný symbol a veriaci na „stravníkov“.

Modlime sa za otepľovanie sŕdc tých pastierov, ktorí stratili zmysel pre posvätno, a vyprosujme si odvahu vytrvať v úcte k nášmu Pánovi. Prijímanie na kolenách nie je „kŕmením zvierat“, ale vyznaním lásky stvorenia k svojmu Stvoriteľovi.

Misia Fatima – bráňme Eucharistiu, bráňme našu vieru!