V záverečnej časti jeho prelomového rozhovoru otec Paul Kramer vysvetľuje kánonickú „pascu“, do ktorej sa chytil súčasný Rím. Odhaľuje rozdiel medzi heretickým podozrením a formálnym odpadlíctvom.
Tretie tajomstvo ako liek proti podvodu
Prečo poprední kardináli ako Ottaviani, Ciappi či Oddi varovali pred Tretím tajomstvom? Pretože odhaľuje, že „veľká apostázia (odpad od viery) začne na samom vrchole“. Tento citát pochádza priamo od krd. Ciappiho, významného pápežského teológa. Otec Malachi Martin varoval, že utajením tajomstva Vatikán odsúdil zástupy duší na zatratenie, pretože ich pripravil o „antidotum“ – protiliek proti podvodu.
Panna Mária nám vo Fatime nedala len víziu pekla ako varovanie pre jednotlivcov, ale aj víziu „falošnej cirkvi“, ktorá bude imitovať tú pravú, aby zviedla aj vyvolených. Spomínate si ešte na výrok pátra Pia o tom, že zakrátko tu bude falošná cirkev a je rád, že sa toho nedožije? Súčasná „synodálna cesta“ a splynutie s New World Order sú podľa Kramera naplnením tohto varovania.
Hodina rozhodnutia
Svet a Cirkev sa rútia do bodu nula. Otec Kramer predpovedá, že kým rok 2026 prinesie fyzické otrasy a „globálny Osvienčim“, veriaci sa musia pripraviť na duchovný boj v podzemí.
„Boh zatrasie svetom, aby ukázal, na čom skutočne záleží. Katolícka cirkev prežije, hoci v malom počte a v úkryte, presne tak, ako to zhrnul už v roku 1969 o. Joseph Ratzinger. Našou jedinou istotou v tomto čase ‚zatmenia Cirkvi‘ zostáva vernosť nemenným dogmám a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Otec Kramer zdôrazňuje, že hoci sú tieto časy temné, prísľub z Fatimy zostáva v platnosti: ‚Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.‘ Musíme však byť pripravení kráčať cestou kríža, odmietnuť synodálne klamstvá a vytrvať v modlitbe za skutočné zasvätenie Ruska, ktoré jediné môže zvrátiť moc Antikristovho impéria.
Pripravme sa, bratia a sestry. Nastáva hodina, v ktorej sa proroctvá stanú hmatateľnou realitou pre celé ľudstvo.“
Kontroverzia s Františkovým pontifikátom
Jednou z najkontroverznejších tém rozhovoru, ktorá ešte stojí za povšimnutie, je postoj voči predchádzajúcemu pontifikovi Františkovi. Otec Kramer tvrdí, že voľba Jorgeho Bergoglia bola neplatná kvôli tomuto:
- Citujúc pápeža Inocenta III., sv. Róberta Bellarmina a závery Kostnického koncilu, Kramer argumentuje, že verejný heretik (alebo ten, kto ním bol už v čase konkláve) nemôže platne držať pápežský úrad. (podrobné vysvetlenie ktorých špecifických prípadov sa toto týka je nižšie v texte, v bode Zatvrdlilosť v omyle a netýka sa to toho, kto sa pomýli, ale ….) V týchto prípadoch sa úrad stráca ipso facto. (pozrite bod Zatvrdlivosť)
- Podľa Kramera nebola rezignácia Benedikta XVI. vykonaná v súlade s kánonickým právom v celom rozsahu úradu.
Kánonická nespôsobilosť
Otec Kramer nehovorí o pocitoch, ale o prísnej kánonickej jurisprudencii. Podľa neho bol Jorge Bergoglio „nespôsobilým subjektom“ pre pontifikát. Opiera sa o učenie sv. Alfonza z Liguori a Francesca Bordoniho, podľa ktorých heretik nemôže platne prijať úrad, ktorý je hlavou tela, z ktorého sa sám vyčlenil.
„Ak existuje pozitívna pochybnosť o platnosti jeho nároku na pápežstvo z dôvodu herézy, dotyčný spadá pod jurisdikciu Cirkvi a môže byť odstránený.“
Kramer zdôrazňuje, že kým u iných postáv (ako napr. u jeho nástupcu či predchodcov) môže ísť o „vehementné podozrenie“, v prípade Bergoglia ide o „suspectio violenta“ – kánonický termín pre morálnu istotu formálnej herézy. Ide o historický právny pojem, ktorý sa používal v staršom kánonickom práve (Kódex z roku 1917).
Zatvrdlivosť v omyle
Kľúčovým bodom analýzy je tzv. pertinacia – vedomá zatvrdlivosť. Formálny heretik nie je ten, kto sa pomýli, ale ten, kto:
- Robí priame tvrdenia proti jasne definovaným dogmám viery.
- Ignoruje opravy a napomenutia od kardinálov či veriacich.
- Prejavuje pohŕdanie voči tým, ktorí bránia tradíciu (označuje ich za „psychologicky narušených“).
- Zdvojnásobuje svoje bludy aj po tom, čo bol konfrontovaný s pravdou.
Vieme, že napríklad Bergogliom vyslovená a dokonca v dokumente ním podpísaná heréza o tom, že Boh si praje rôznosť náboženstiev, rás a jazykov, bola verejne napomenutá bp. Schneiderom s vysvetlením, že Boh si praje rôznorodosť rás a jazykov, ale iba dovoľuje rôznosť náboženstiev. Je vôľou Pána Boha, aby všetci spoznali pravé, ním zjavené náboženstvo. Napriek tomu, že František toto uznal, herézu, neskôr znova opakoval. Jeho označovanie katolíckej Cirkvi, ktorá je hierarchická za synodálnu, je rovnako vážne, je to zároveň popretím pápežského primátu, dogmy potvrdenej Prvým Vatikánskym Koncilom.
(A to zďaleka zďaleka nie je vyčerpávajúci zoznam. Na to by sme potrebovali sériu článkov, ktoré by vyplnili kapacitu portálu na dlhé obdobie.
A nezabudnime ani na jeho výrok o tom, ako si rád myslí, že peklo je prázdne, kým Panna Mária fatimským deťom už v r. 1917 ukázala peklo plné v mukách trpiacich duší. Načo také varovanie?
A ako by sa odtiaľ tak asi tie duše dostali a vyprázdnili to peklo, o ktorom modernisti tak neradi rozprávajú? A či sa dnes už nezapĺňa? Je svet dnes lepší? Skončila snáď prax najvplyvnejších satantistov a mocných globalistov prinášať zlému beštiálne vykonávané obety? A je vo svete menej potratov, či zneužívaní? Prečo sme svedkami zázrakov na sochách Panny Márie po rôznych miestach, ktoré nevysvetliteľne ronia slzy, či dokonca krvavé slzy?)
O. Kramer tvrdí: „U Bergoglia vidíme jasné a neomylné znaky formálnej herézy. Preto na rozdiel od iných pochybných postáv môžem s istotou vyhlásiť, že jeho nárok na pápežstvo je neplatný“.
Rozhovor končí výzvou k modlitbe, k vernosti nemenným dogmám a k absolútnej dôvere v Božiu prozreteľnosť. Hoci nás čaká prenasledovanie, hladomor a „globálny Osvienčim“, otec Kramer pripomína, že Panna Mária vo Fatime prisľúbila konečné víťazstvo svojho Nepoškvrneného Srdca. Našou úlohou je zostať verní viere otcov, nenechať sa strhnúť prúdom synodálneho klamu a vytrvať v modlitbe za skutočné zasvätenie Ruska.
zdroj: The John-Henry Westen Channel