Parížska katedrála Notre Dame sa 13. decembra stala dejiskom dojímavej slávnosti. Kardinál Jean-Claude Hollerich tam vyhlásil za blahoslavených 50 mladých francúzskych mučeníkov, ktorí položili svoje životy počas druhej svetovej vojny. Títo mladí ľudia – kňazi, rehoľníci, ale aj skauti a laici – nezomreli so zbraňou v ruke, ale pre svoju vernosť Kristovi a službu blížnym.
Kto boli „mučeníci apoštolátu“?
V rokoch 1944 – 1945, počas nacistickej okupácie, sa tisíce mladých Francúzov ocitli v Nemecku na nútených prácach. Nacisti zakázali nemeckým kňazom poskytovať im duchovnú službu. Práve vtedy sa ozvala skupina mladých apoštolov, ktorí sa dobrovoľne vydali do „levovej jamy“, aby svojim krajanom priniesli nádej.
Vek: Väčšina mala len 20 až 35 rokov.
Obeta: Vedome sa vzdali bezpečia, aby slúžili v továrňach a pracovných táboroch.
Smrť: Boli zavraždení z nenávisti k viere (odium fidei), pretože nacistický režim v nich videl nebezpečnú morálnu silu.
Silné svedectvá viery
Príbehy nových blahoslavených vyrážajú dych svojou odovzdanosťou:
Joël Anglès d’Auriac: 22-ročný skaut, ktorého nacisti sťali. Krátko pred smrťou napísal: „Som v úplnom pokoji… odchádzam k Ježišovi Kristovi.“
Jean Mestre: Mladý laik, ktorý odmietol výnimku z nútených prác, aby mohol byť svedkom viery medzi robotníkmi. Svojej matke odkázal: „Milujem ťa celým srdcom, ale Ježiša Krista milujem ešte viac.“
Odkaz pre dnešok
Kardinál Hollerich vo svojej homílii zdôraznil, že hoci 20. storočie bolo „temným storočím krviprevania“, títo mučeníci sú v ňom jasnými bodmi svetla. Pripomínajú nám, že viera nikdy nie je súkromnou záležitosťou, ale musí sa prejaviť v konkrétnej službe druhým.
Pápež Lev XIV. (v apoštolskom liste) určil ich sviatok na 5. mája 2026.
„V pekle koncentračných táborov dokázali vytvárať oázy raja, kde láska liečila rany srdca a prekonávala ľahostajnosť.“ — Kardinál Hollerich
