Kým Slovensko v snahe konsolidovať rozpočet pristúpilo k dočasnému zníženiu počtu dní pracovného pokoja počas štátnych a cirkevných sviatkov v roku 2026 – vrátane sviatku Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska – Taliansko sa vydáva presne opačnou cestou. Rímsky parlament sa chystá obnoviť starú tradíciu a opätovne zaviesť 4. október ako celoštátny zákonný sviatok na počesť svojho národného patróna, svätého Františka z Assisi.
Taliansky návrat k tradíciám
Hlasovanie o opätovnom zavedení sviatku, ktoré bolo posunuté na nasledujúci týždeň, iniciovala najsilnejšia vládna strana Fratelli d’Italia spolu s menšími stranami. Táto iniciatíva je symbolickým krokom, ktorý má napraviť rozhodnutie prijaté v roku 1977. Vtedy Taliansko, sužované následkami ropnej krízy a vysokou infláciou, zrušilo viacero cirkevných sviatkov vrátane Epifánie (Traja králi), Božieho Tela a Nanebovstúpenia Pána, aby povzbudilo svoju chabnúcu ekonomiku.
Taliansko tak v minulosti, podobne ako dnes Slovensko, siahlo na dni pracovného pokoja z ekonomických dôvodov. Pred týmto škrtom malo Taliansko viac sviatkov než väčšina európskych krajín, zatiaľ čo dnes sa s dvanástimi voľnými dňami nachádza v európskom priemere.
Opätovné zavedenie sviatku musia schváliť obe komory talianskeho parlamentu. Podľa návrhu zákona by mal byť prvýkrát slávený v roku 2026 pri príležitosti 800. výročia smrti tohto umbrijského svätca. Hoci dátum jeho úmrtia je 3. október, oslavuje sa deň po ňom – paradoxne, práve vo výročnom roku 2026 pripadne 4. október na nedeľu.
Svätý František: Od roztopaše k chudobe a láske
Svätý František z Assisi (1181/1182 – 1226) je v Taliansku hlboko uctievaný. Jeho životný príbeh je príbehom radikálnej zmeny. Pôvodne sa venoval vojenskému výcviku a žil roztopašným životom v bohatstve, až kým nezažil vnútorné obrátenie.
V tom momente opustil všetko – domov, majetok, rodinu – a rozhodol sa pre život v úplnej chudobe, žijúc radosť a jednoduchosť evanjelia. Jeho posolstvom bolo, že človek, ktorý nemá nič, má v skutočnosti všetko – Boha. Spočiatku hľadal Božiu blízkosť v samote, no neskôr vyšiel medzi ľudí, aby im pokorne slúžil.
František bol známy tým, že rovnakú úctu, česť a lásku, akú preukazoval pápežovi, preukazoval aj žobrákovi. Neodvracal sa od nikoho, staral sa o malomocných, chodil bosý a žobral. Svojím konaním inšpiroval mnohých a stal sa zakladateľom františkánskej rehole. Za svätého bol vyhlásený v rekordne krátkom čase, už dva roky po svojej smrti v roku 1228, a bol tiež stigmatizovaný.
Obnovením sviatku svätého Františka Taliansko zrejme vysiela signál, že sú preň dôležité a váži si duchovné a kultúrne korene národa.
Čo myslíte, mal by byť sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, rovnako nedotknuteľný ako sviatok svätého Františka v Taliansku?
