Pápež Lev XIV. v utorok 17. novembra ukončil svoju doteraz najdlhšiu zahraničnú apoštolskú cestu, počas ktorej strávil jedenásť dní v Uruguaji, Argentíne a Peru. Na palube pápežského špeciálu smerujúceho z Limy do Ríma odpovedal na otázky novinárov a definitívne rozptýlil nádej tej časti veriacich, ktorí po jeho zvolení v máji 2025 dúfali v zmiernenie liturgických obmedzení a nastolenie zmieru v otázke slávenia tradičnej svätej omše.
Ponechanie Traditionis Custodes v mene „jednoty“
Na priamu otázku spravodajcu francúzskeho denníka Le Figaro, či uvažuje o prehodnotení alebo zrušení motu proprio Traditionis Custodes, ktorým jeho predchodca v júli 2021 prísne obmedzil slávenie predkoncilovej liturgie, pápež odpovedal jednoznačne: „Momentálne nie. Traditionis Custodes je rozhodnutím Františka a budeme v ňom pokračovať.“
Lev XIV. svoje stanovisko odôvodnil požiadavkou liturgickej jednoty okolo pokoncilového obradu: „Kvôli jednote Cirkvi veľká väčšina katolíkov na celom svete slávi obrad Druhého vatikánskeho koncilu, obrad Pavla VI., a v tom budeme pokračovať.“ Dodal síce, že dokument ponecháva možnosť požiadať o dišpenz, avšak v praxi to znamená zachovanie reštriktívneho kurzu, v ktorom je tradičná omša len trpenou výnimkou podliehajúcou prísnemu schvaľovaniu.
Týmto vyhlásením Lev XIV. potvrdil líniu kontinuity s predchádzajúcim pontifikátom, ku ktorej sa hlásil od svojho nástupu. Sklamanie medzi veriacimi a kňazmi naviazanými na tradičnú liturgiu je o to hlbšie, že odôvodnenie samotného dekrétu Traditionis Custodes z roku 2021 stojí na spochybnených základoch.
Pozadie: Od Summorum Pontificum k odhaleniam o konzultácii biskupov
Aby sme porozumeli súčasnému napätiu, je potrebné vrátiť sa do roku 2007, keď pápež Benedikt XVI. vydal prelomové motu proprio Summorum Pontificum. Týmto dokumentom právne potvrdil, že tradičný rímsky obrad nebol nikdy zrušený a priznal každému kňazovi rímskeho obradu právo sláviť ho bez potreby žiadať o povolenie svojho biskupa. Benediktovým cieľom bolo obohatenie liturgického života a vnútorné zmierenie v Cirkvi. Toto rozhodnutie viedlo k celosvetovému rozkvetu tradičných farností, prílevu mladých rodín a výraznému nárastu kňazských a rehoľných povolaní.
Keď pápež František v roku 2021 vydal Traditionis Custodes, ktorým Summorum Pontificum prakticky zrušil, Novus Ordo Missae vyhlásil za „jediné vyjadrenie“ rímskeho obradu a zakázal zakladanie nových tradičných skupín, odvolával sa pritom na výsledky celosvetového dotazníka medzi biskupmi z roku 2020. Tvrdil, že biskupi hlásia rozdelenia a nespokojnosť s implemetnáciou Summorum Pontificum. Ako však neskôr odhalila vatikánska korešpondentka Diane Montagna, keď zverejnila autentické závery a odpovede z konzultácie Kongregácie pre náuku viery, realita bola presne opačná. Z dokumentov vyplynulo, že drvivá väčšina biskupov, ktorí na dotazník odpovedali, hodnotila implementáciu Summorum Pontificum pozitívne, vyjadrila s ňou spokojnosť a varovala, že jej zrušenie alebo obmedzenie by napáchalo viac škody ako osohu a vyvolalo zbytočné napätie. Napriek týmto zisteniam boli obmedzenia zavedené – a súčasný pápež sa ich rozhodol bez zmeny ponechať v platnosti.
Dôraz na synodalitu počas juhoamerickej cesty
Liturgická otázka zapadá do širšieho rámca vízie Cirkvi, ktorú Lev XIV. intenzívne presadzoval počas celej svojej jedenásťdňovej cesty po Južnej Amerike (6. – 16. novembra). Na podujatiach v Uruguaji, Argentíne a Peru sa podľa odhadov zúčastnilo vyše 13 miliónov ľudí, pričom najväčšia bohoslužba sa konala v Buenos Aires (2,5 milióna veriacich) a záverečná omša v Lime pritiahla približne 1,5 milióna ľudí.
Práve počas záverečnej omše na leteckej základni Las Palmas v Lime, ktorou uzavrel jubilejný rok pri príležitosti 300. výročia kanonizácie svätého Turibia z Mogroveja, pápež postavil do centra svojej homílie koncept synodality. „Spoločenstvo sa dnes vyjadruje v synodalite, čím sa na všetkých úrovniach premieňa na cirkevný životný štýl,“ vyhlásil Lev XIV. s tým, že tento model je kľúčom k jednote a misii Cirkvi.
Zatiaľ čo pre oblasť „synodálneho štýlu“ pápež zdôrazňuje potrebu načúvania a prijímania rôznych citlivostí, v otázke klasického rímskeho obradu ostávajú dvere k slobodnému rozvoju naďalej zatvorené.
