Titulok tohto silného rozhovoru hovorí za všetko. Ako kanál, ktorý ctí vernosť tradícii, posolstvo z Fatimy a nekompromisné Slovo Božie, prinášame pohľad na najnovšie a mimoriadne otvorené interview biskupa Athanasia Schneidera. Jeho pevné postojové zakotvenie v katolíckom učení, odvaha pomenovať veci pravými menami a neochvejná láska k Najsvätejšej Ostatkovej Cirkvi sú presne tým majákom, ktorý v dnešnej dobe zmätku všetci tak veľmi potrebujeme.
Biskup Schneider (pomocný biskup z Astany) sa aj v tomto pútavom rozhovore pre AdVaticanum opäť ukázal ako jeden z najvýraznejších a najjasnejších hlasov brániacich katolícku vieru zjavenú samotným Božím Synom. Poďme sa pozrieť na hlavné piliere tohto rozhovoru, ktorý rezonuje celým kresťanským svetom.
1. Odkaz pápeža Františka a nutnosť modlitby
Hneď v úvode pripomína povinnosť, na ktorú sa v dnešnej dobe tak ľahko zabúda – modlitbu za duše zosnulých, vrátane samotného pápeža Františka. Biskup Schneider otvorene hovorí, že dedičstvo jeho pontifikátu je problematické, pretože svojimi slovami a skutkami vniesol do cirkvi doktrinálny zmätok.
Doktrinálny zmätok a prípad Amoris Laetitia
Biskup Schneider nezostáva len pri všeobecných tvrdeniach, ale poukazuje na konkrétny a veľmi nebezpečný precedens. Ako príklad uvádza normy biskupov z Buenos Aires ohľadom exhortácie Amoris Laetitia. Tieto normy umožňujú v určitých prípadoch prístup k sviatostiam rozvedeným a znova zosobášeným párom, ktorí žijú v objektívnom cudzoložstve.
Keď pápež František tento výklad označil za jediný správny a nechal ho spolu s normami publikovať v oficiálnom vestníku Acta Apostolicae Sedis ako súčasť „obyčajného magisteria“, podľa Schneidera došlo k priamemu narušeniu Božej pravdy. Upozorňuje, že žiadne nariadenie – aj keď je zapísané do oficiálnych aktov – nemôže zmeniť Božie prikázania o nerozlučiteľnosti manželstva a posvätnosti Eucharistie.
„Milosrdenstvo bez pravdy je krutosť,“ pripomína biskup. Najdôležitejšia je spása duší a náš cieľ je predsa VEČNÝ život. Skutočná pastoračná starostlivosť spočíva v tom, že veriacim pomáhame žiť podľa Božej vôle a prikázaní, nie v tom, že im dávame falošné povolenia, ktoré ohrozujú spásu ich nesmrteľných duší.
„Boh nie je Bohom zmätku. Náš Pán a celá tradícia Cirkvi však vždy hovorili krištáľovo čisto. Prvoradou úlohou pápeža je to, čo dal Pán Petrovi: utvrdzovať svojich bratov vo viere .“
2. Pokrytectvo „inklúzie“
Reč prišla aj na nedávny zákaz tradičnej procesie spojenej s púťou Summorum Pontificum do Baziliky sv. Petra. Biskup priznáva, že ho táto správa naplnila smútkom.
Zatiaľ čo vysoký klérus neustále hovorí o synodalite, otvorenosti a inkluzívnosti, skupina verných katolíkov, ktorí jednoducho milujú omšu vekov a modlia sa za pápeža, je vytláčaná na okraj. Podľa jeho slov to ukazuje, že všade hlásaná tolerancia je často len ideologická a selektívna. Budúcnosť Cirkvi však vidí práve v mladých ľuďoch a rodinách, ktorí túto liturgiu úprimne vyhľadávajú.
3. Budúcnosť Kňazského bratstva sv. Pia X. (SSPX) a kríza po II. vatikánskom koncile
Kríza v Cirkvi je veľmi okázalá po druhom vatikánskom koncile a prejavuje sa narastajúcim zmätkom a prispôsobovaním sa svetu. V tomto kontexte označuje dielo arcibiskupa Lefebvra za dielo prozreteľnosti:
- Upozorňuje na nejednoznačné výrazy v koncilových textoch, ktoré viedli k relativizmu.
- Zdôrazňuje, že postupná integrácia diela FSSPX a tradičných kňazov by bola obrovským prínosom pre celú Cirkev.
4. Problém interreligióznych stretnutí a 1. prikázanie
V odpovedi na vyjadrenia týkajúce sa medzináboženských stretnutí biskup varuje pred podkopávaním Prvého Božieho prikázania a jedinečnosti Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa.
- Pripomína slová Svätého Písma a Ježišov príkaz: „Choďte, učte všetky národy…“
- Upozorňuje na pokrytectvo, kým v západnom svete sa hovorí o dialógu a usporiadúvajú medzináboženské stretnutia, náboženskí vodcovia a predstavitelia moslimských krajín sa síce na medzináboženskom stretnutí zúčastňujú predstierajúc toleranciu, kým v ich krajinách je konvertovanie na kresťanstvo extrémne prísne trestané.
5. Defekty Novus Ordo a potreba návratu k obete
Biskup sa dotýka aj liturgickej reformy a zmien v Novus Ordo, kde nové modlitby offertoria (pripomínajúce židovské stolovanie a protestantského ducha) oslabujú obetný charakter svätej omše. Nájdete to v devätnástej minúte rozhovoru.
- Poukazuje na historický fakt, že Martin Luther žiadal zrušiť práve tradičné offertórium, pretože mu prekážal dôraz na Kristovu obetu. Luther popieral obetný charakter svätej omše a na tieto postoje prísne reagoval Tridentský Koncil.
6. Sedesvakantizmus a skutočný zmysel poslušnosti
Na záver sa biskup razantne ohradzuje proti sedesvakantizmu. Vysvetľuje, že tento omyl spočíva v absolutizácii pápežskej neomylnosti (akoby pápež bol neomylný 24 hodín denne v každom slove). Pápežská neomylnosť je pritom veľmi prísne ohraničená.
Zároveň pripomína biblický príklad, keď sv. Pavol verejne odolal Petrovi v Antiochii, pretože bola v ohrození čistota viery:
„Absolútna poslušnosť patrí iba Bohu. Pápež je človek, nie Bôh … Ak je v ohrození viera a posvätnosť liturgie, veriacich a kňazov viaže povinnosť s láskou a úctou napomenúť predstavených.“