Bolesť z odmietnutia vladykom Vasiľom. Je toto tá synodalita? Dvere dokorán Pištovi, pre Misiu Fatima „NIE, ĎAKUJEM“
KOŠICE, 13. októbra 2026 – Zástupcovia Misie Fatima sa zúčastnili prednášky pána Štefana Chrappu, ktorá sa konala vo vstupnom vestibule Eparchiálneho katechetického úradu, teda PRIAMO na pôde Košickej Eparchie. Na toto stretnutie na svojom oficiálnom profile na sieti Facebooku v sobotu pozýval arcibiskup Cyril Vasiľ, odkiaľ sme sa to dozvedeli aj my.
Stretnutie otvoril o. Martin Mráz, protosynkel a cirkevný historik, teda oficiálny zástupca Košickej gréckokatolíckej Eparchie.
Z jeho úvodného privítania presne citujeme:
„Milí priatelia, hostia, príjemný dobrý večer. Teším sa, že môžeme spolu v dnešný deň sa tu stretnúť na našom… takom… myslím si, že príjemnom večere, ktorý organizuje naše Kolégium svätých svätopočetníkov v spolupráci s Košickou eparchiou, na stretnutí, ktoré ma za cieľ, trošku sa započúvať – jedni druhých – a zamyslieť sa nad tým, čo náš dnešný hosť – pán Štefan Chrappa – nám bude rozprávať. Nie je tu náhodou, lebo má trochu dlhšiu cestu po Košiciach. Je tu dneska u nás, zajtra je na Teologickej fakulte v Košiciach, tu budú pokračovať… bude pokračovať v rámci diskusie Košických Hanusových dní, takže Košice si ho ešte užijú, ale… ja som rád, že dneska si ho môžme užiť my.“
Nasledoval rozhovor, ktorý viedla, zrejme študentka alebo absolventka vysokej školy. Meno nepoznáme, nakoľko sa prítomnej verejnosti nepredstavila. Bolo vidno, že sa na moderovanú diskusiu s bázňou pred hosťom zodpovedne pripravila.
Ešte v rámci technického okienka, hneď po úvodnom príhovore zástupcu Košickej Eparchie moderátorka informovala prítomných účastníkov diskusie, – citujem doslovne (krátené):
„… alebo si to dáme nakoniec, tie otázky. … Ak niekto bude chcieť položiť otázku hneď, tak vám dám mikrofón – samozrejme.“
Príležitosť položiť otázku cez mikrofón počas celej diskusie stále neprichádzala. Na záver, keď moderátorka už-už chcela podujatie ukončiť, ale pozabudla na to, že dala možnosť klásť otázky aj z publika a keďže sme trpezlivo čakali až do úplného záveru diskusie, som si slovo vypýtala ako zástupkyňa Misie Fatima, keďže som bola spolu s Antonom na podujatí prítomná od úplného začiatku.
Nech sa páči, jedna z krátkych ukážok Pištovej tvorby:
Pripomínam, že podujatie bolo organizované ako VEREJNÉ, pozvánka na diskusiu s pánom Chrappom sa komunikovala VEREJNE prostredníctvom oficiálneho profilu košického eparchu vladyku Cyrila Vasiľa, vstup bol voľný, bezplatný pre širokú verejnosť. A to najdôležitejšie – podujatie sa konalo v priestore bežne prístupnom pre verejnosť, využívanom na podobné podujatia, teda vo vestibule eparchiálneho úradu na adrese Dominikánske námestie 2A v Košiciach.
Podujatie sme si aj zaznamenali vytvorením videozáznamu. Kamera bola vpredu, od začiatku sa tomu nikto nečudoval, nepýtal ani neprotestoval, až kým sme sa na záver podujatia neopýtali otázku, ako eparchia, usporiadateľ večera, vníma hrubé vulgarizmy v piesňach Štefana Chrappu, pozvaného eparchiou hovoriť o nekultúrnosti prejavu, či používanie satanistických symbolov v propagácii jeho hudby. Namiesto priamej odpovede sme dostali protiotázku, či si smieme vyhotovovať záznam. Nuž smieme, z verejných akcií je zákonné a dovolené vyhotovovať si záznamy, (ktorý sme si aj urobili). Koniec koncov, keby sa médiá museli na verejných akciách pýtať všetkých prítomných, či im nevadí vyhotovenie záznamu, zrejme by poväčša nemali čo vysielať. PODOTÝKAM, že sme natačáli vo vestibule, teda v priestore, kde je priestor určený a využívaný na verejné akcie, nie v súkromnej spálni pána biskupa. Na verejnom podujatí s voľným vstupom je záujem médií predsa len celkom prirodzený. My sme si záznam vyhotovili pre presnosť prípadného článku, fotografie a pod. a v prípade potreby aj archívny záznam z večera. Pre zaujímavosť:
Z hľadiska legislatívy uvádzame citáciu zo zákona:
Zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)
§ 12
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Je pravda, že zástupcu eparchie sme vopred na našu prítomnosť neupozornili, ale ako sme si všimli, tak nikto z prítomných o sebe zástupcovi eparchie nedal osobne vedieť o svojej prítomnosti. Čo by nakoniec bolo naozaj veľmi humorné, keby sa tak dialo pred podobnými podujatiami s hojnou účasťou verejnosti… Ale to je len poznámka redakcie na okraj.
Na čo musíme nájsť odpovede
Diskusia niesla podmanivý názov: Kresťania ako digitálni misionári. Ako byť kultúrni v nekultúrnom svete. Hlavným hosťom bol Štefan Chrappa, známy aj pod umeleckou prezývkou Pišta Vandal — autor textov obsahujúcich okrem chvályhodného protivojnového odkazu i vulgárne výrazy najhrubšieho zrna. Večer bol plný zaujímavých postrehov, žoviálneho humoru, no aj nezodpovedaných kľúčových otázok.
Dvojaký meter: Keď je vulgarizmus „protivojnovou piesňou“
Štefan Chrappa sa počas večera posťažoval na nedávny článok z pera nášho bývalého kolegu B. Michalku:
„Teraz sa mi stalo, normálne sa mi stalo, konečne po 30 rokoch na mňa napísali sprostý článok na portáli Christianitas a to mi volal Fero Mikloško… A tam bolo,.že či sa Fero Mikloško bude odo mňa dištancovať kvôli vulgárnosti, keď vtedy kritizoval Huliaka v parlamente, že je vulgárny….A on že – keby sa ťa niekto pýtal, tak som ťa pochválil. A ja, že dobre, ale za čo? – Za tú pesničku. Že ne kvôli vulgárnosti, ale kvôli tomu, že je to protivojnová pesnička. -“
Tu dostáva odpoveď šéfredaktor portálu Christianitas. Ukazuje sa tu zreteľný paradox dvojakého metra: kým pri niektorých ľuďoch sa ostro kritizuje forma prejavu, u iných sa vulgarita najhrubšieho zrna ospravedlní tým, že ide o „dobrý úmysel“. A ako sa vysvetlí jeho pozvanie eparchiou hovoriť mladým o kultúrnom prejave?
Relativizácia hriechu
Množstvo extrémnych vulgárizmov Pišta obhajoval slovami:
„No, je to pieseň, ktorá odkazuje ale pozor na Black Sabbath na ich pesničku War Pigs a je tam aj melódia z tej pesničky . A to je tam také že zakódované a je to motto dnes vlastne že padjú bomby v celom svete. To je ináč aj veľká výzva aj pre nás veriacich . Niekto povie – že do …..! A to nemôžeš lebo že to sa Bohu nepáči. Dobre. Hentam zbombardovali škôlku. Počúvaj teraz tak pome sa spovedať . Poď sa spovedať – ty čo si tam zabil 30 detí a ja za moje zakopnutie. Že to neobhájime pred neveriacimi ľuďmi. To škrupulantstvo jakeby že neexist. To to je. To my sa môžme bičovať, hej, že my všetci budeme zatratení, do pekla a nemodlím sa ruženec a nebol som v kostole v nedeľu . Poviem si: V dnešnej dobe?! Počúvaj, stačí že sa prihlásiš ku Kristovi letíš s ním jak ten lotor, ktorý vieš? Hej, že jaký ten pomer zla jak je, jak ten satan…tak my sme všetci svätí.“
Moderátorka zareagovala otázkou: „Oproti?“
Štefan Chrappa odpovedal: „Čo oproti? Normálne.“ A nasledoval smiech úľavy a potlesk z prevažne mladého publika.
Poukázali sme na to, že aj keď Pištova tvorba poukazuje na obrovské odsúdeniahodné zlo akým je vojna, použitie vulgarizmov, mnohých najodpornejších nadávok, dokonca aj mnohých satanistických symbolov v jeho hudbe a na propagačných sprievodných plagátoch nemusí ospravedlňovať dobrý úmysel. Práve naopak, účel nesvätí prostriedky. Aj keď je nadávanie a prianie smrti nepriateľom vyjadrované v pesničke menší prehrešok ako odporné zabíjanie, stále ide o relativizáciu. Je tu však ešte iný, skrytý nebezpečný aspekt.
V čom spočíva škodlivosť „menších“ hriechov? Môžeme sa skutočne považovať sa za svätých, lebo iní robia ešte väčšie zlo?
Počas večera Štefan spomenul Judáša a jeho zradu svojho Učiteľa. Preto nadväzujem na tento príklad. Zradca Judáš nespáchal ten najväčší hriech zo dňa na deň. Jeho charakter sa oslaboval postupne, ako je známe, otváraním srdca pre menšie hriechy, postupné otváranie sa nemorálnostiam, až nakoniec jeho svedomie otupovalo stále viac. Práve preto skúsení teológovia vystríhajú, že aj malé hriechy môžu postupne viesť k väčším nebezpečenstvám a máme sa snažiť im vyhýbať.
Ale teraz sa vráťme. Možno vynechanie nedeľnej svätej omše — účasti na Kristovej obete kríža na zmierenie za naše páchané hriechy — len tak hádzať do kategórie nepodstatných prehrešení? Ako Misia Fatima si pripomeňme posolstvá Panny Márie z cirkevne schválených zjavení.
- La Salette: Panna Mária veľmi jasne poukazala na vážnosť zanedbávania svätenia Pánovho dňa a Matka Božia upozornila, o aký veľký a nezanedbateľný priestupok ide.
- Fatima: Panna Mária doslovne odpovedala, že väčšina duší prichádza do zatratenia práve pre hriechy tela. Bolo to potom, čo fatimským deťom ukázala tragédiu pekla. Môžme teda podceňovať a relativizovať hriech, lebo iní páchajú ešte väčšie zlo? Môžeme sa považovať za „svätých“, lebo v dnešnej dobe vojnoví štváči páchajú tie najhoršie zverstvá?
Nie, nemôžeme sa upokojiť myšlienkou, že my sme „svätí“ len preto, že sa vo svete páchajú obrovské odsúdeniahodné nechutné zločiny ako zabíjanie detí či štvanie do vojny.
Paradox večera: Ako byť kultúrni v nekultúrnom svete?
Štefan Chrappa si nesúhlas s vulgarizmami v jeho tvorbe vysvetľuje mentálnou skratkou: ak sa ti nepáči moja pieseň (s jej vugarizmami), si za vojnu. To je však omyl. Sme plne proti vojne, ale zároveň sme aj proti vulgarizmom a hrubosti v našom prejave.
Keď som bola študentka, otec biskup Sokol nás učil toto základné pravidlo kresťanskej morálky: Účel nesvätí prostriedky. Dal nám tento dychberúci príklad. Mladé dievča chcelo zachrániť svoju matku, avšak lekárnik jej odmietol vydať liek, ak sa mu nepodvolí. Dievča teda privolilo. Otec biskup sa nás spýtal: Akú známku si dievča zaslúži za svoj čin? A nám všetkým vyrazil dych vysvetlením: Štvorku. Nemôžte dobrý cieľ dosiahnuť cez zlo.
Potešujúca spomienka na Misiu Fatima
Pán Chrappa vo svojej reči sám od seba spomenul projekt Misia Fatima. Potešilo nás, že ako verejne známa osobnosť sleduje náš YouTube kanál a v osobnom rozhovore potvrdil, že ho témy, ktorým sa venujeme (vrátane rozlišovania cirkevne neschválených Zjavení v Medžugorí), naozaj zaujímajú. Pán Chrappa správne uznal, že sa nesporíme o miesto modlitby, čim Medžugorie je.
Venujeme sa napríklad tomu, aké posolstvá sa pripisujú Matke Božej a na ktoré problematické prvky v medžugorských zjaveniach upozrňuje samotná Cirkev vo svojich skúmaniach, publikovaných zápisniciach a dokumentoch – napríklad Zadarskej deklarácii z Juhoslávie zloženej z viac než 30 biskupov totožného záveru, poslednej Nóte z Dikastéria z r. 2024, či tomu, prečo niektorí exorcisti v údajných zjaveniach videli zásadný problém, čo je pre mnohých slovenských veriacich novinka, hoci v zahraničí – napríklad v Taliansku, sú tieto veci verejne široko známe. Možno nie každý chápe, že nejde o rozdeľovanie, ale o ozrejmovanie zdokumentovaných faktov, ktoré niektorí veriaci doteraz nepoznali, pretože sa im na Slovensku doteraz prezentovali skromní vizionári z Medžugorie ako hotová vec, alebo, čo je vážnejšie, marináski biskupi boli nespravodlivo osočovaní vo videách, ktoré sú podvrhmi, ako symaptizujúci s komunistami, čo dokonca i archívy štátnej bezpečnosti jednoznačne vyvracajú.
Zaujímavým ďalším momentom bolo zamýšľanie sa pána Chrappu nad smrťou Pána Ježiša. Hovoril, ako mu tiekli slzy, keď čítal o strašnej smrti Pána Ježiša na kríži. Hovoril, ako mu vyskočila stránka, kde bolo popísané rímske ukrižovanie – ako hrozne sa umieralo. Bol to dojemný moment. Ale potom tam ostala nezodpovedaná otázka, ktorú Pišta formuloval takto: „Toto podstpúpil náš Učiteľ za mňa?…Jak to vysvetlíš dieťaťu? – Počúvaj, buď dobrý. – Prečo? -Lebo Kristus je dobrý. – A dieťa povie: Ale visí na kríži. Ja keď budem dobrý skončím na kríži. Čo mu na to poviete?….Umreš v strašných bolestiach? To je cesta svätého. To inač nejde. Tam neni iný kľúč…A to je strašne ťažké. Povedz to tým ľudom. Budeš dobrý, ale skončíš na kríži.“
Tu je odpoveď, priateľ Pišta:
Pišta, ako dobre, že sme urobili ten záznam. Veď by som mohla na túto dôležitú otázku, ktorú si položil zabudnúť. Ja by som to vysvetlila takto: Pán Ježiš trpel nevinne a prijal to dobrovoľne. Ukázal, že nás miluje do krajnosti. Zabezpečil nám večný život v radosti, lebo nás zbavil hriechov. My keď trpíme, väčšinou trpíme za svoje vlastné chyby. Utrpenie nás má očistiť, zbaviť sebectva a naučiť láske. Ale my poväčša netrpíme nevinne, ako náš Pán. My trpíme za to, čo sme si skutkami zaslúžili. On trpel nevinne. Svätá Hyacinta z Fatimy, ktorá bola tiež nevinná, prijala strašné utrpenie dobrovoľne a dokonca utrpenie až vyhľadávala v túžbe obetovať sa za hriešnikov. Takí boli mnohí svätci. Videla peklo a mala túžbu obetovať sa za hriešnikov. Bola operovaná zaživa, ale predtým sa jej Panna Mária spýtala, či sa chce obetovať za hriešnikov a či prijme utrpenie za nich. Je obrovským darom, ak svätci prijmú utrpenie z lásky za iných, mnohí dokonca statočne ochotne prijali aj mučenícku smrť. A urobili to s radosťou, pretože dosiahli obrovský a nepochopiteľný stupeň lásky. Nie všetci ľudia dosiahnu takú milosť. Ale faktom zostáva, že vtedy ide o obrovskú milosť, ktorú Boh vkladá do milujúceho srdca človeka. Nepredstaviteľnú lásku mala aj Panna Mária. Nikdy nepočítala svoje zásluhy. Ale boli tak veľké, že jej zásluhami dokáže do neba „dostať“ nespočetné duše. Preto je tak mocnou orodovníčkou a našim obrovským pomocníkom do neba. Opačná cesta, cesta pýchy a pekla, to je naozaj krutý koniec, tak naozaj skončia tí, čo sa rozhodnú pre zlo, satanov pokrok – vzburu proti Bohu, ako keď pokúšal Evu, aby si vybrala vzburu a neposlušnosť, lebo si myslela, že bude viac slobodná a tým si vybrala nešťastie a otroctvo hriechu.
Poburujúca otázka?
Po záverečnom slove sa zástupkyňa Misie Fatima predstavila a položila zástupcovi eparchie otázku na objasnenie:
Keďže pán Chrappa používa vo svojej tvorbe vulgarizmy najhrubšieho zrna a praje tam ľuďom páchajúcim zlo smrť, stojí eparchia aj za touto tvorbou?
Pán Chrappa rozpráva pútavo a je veľmi sympatický človek. Keby bola diskusia na inej pôde, nepýtali by sme sa to, no keďže túto diskusiu s Pištom usporiadáva práve eparchia (a v tejto debate sme videli otázky mladých, ktorí sa ho pýtali ako sa hrdinu – čo robiť, ako sa nehanbiť za vieru, a pod. a odpovede prijímali s veľkým entuziazmom), môže to pôsobiť ako predkladanie vzoru správania a shchvaľovanie tvorby?
Samozrejme že, prijímať sa máme všetci, bez rozdielu, avšak eparchia pána Chrappu postavila „akoby na pódium“ a zvlášť po nedávnych extrémnych vulgarizmoch v jeho populárnych piesňach, bolo viac než namieste túto otázku položiť, zvlášť, keď debata mala názov: Ako byť kultúrnym v nekultúrnom svete. Pripomíname, že protivojnový odkaz je záslužný, pýtali sme sa na prezentáciu spojenú so satanistickými symbolmi a extrémnymi vulgarizmami, čo je verejne veľmi známe.
Otec Mráz reagoval protiotázkou: „Ďakujem že ste prišli a ďakujem za Vaše otázky, lebo zdá sa, že sú to témy, ktoré vás naozaj trápia. Tak ako vy ste vraveli, že možno sú to veci ktoré, áno, sú vulgárne. Pre mňa je takisto otázkou, že či môžete nahrávať mňa, keď som na to nedal súhlas a či môžete nahrávať na území biskupského úradu, keď ste nepožiadali o povolenie.“
Kamera bola zapnutá od začiatku po celú dobu, nikto ani náznakom od začiatku nenamietal. Neskrývali sme ju, bola vpredu na stojane, dokonca sa Pišta po začatí pred všetkými opýtal, či nahrávame, či to budeme niekde dávať, či len fotky. Sedela som za pánom Mrázom, ktorý sa na mňa tiež otočil a ktorý to počul. Odpovedala som, že neviem, či to budeme aj vysielať, ale fotky si určite urobíme. Preto bolo aj hneď evidentné, že nahrávku si nevyhotovuje pán Chrappa. Otec Mráz, nemal žiadne výhrady, sedel predo mnou a nič nenavodzovalo, že nahrávanie by mal byť problém. Veď prečo by mal byť? Je to normálne, legitímne, verejná prednáška v priestore to určenom. Až do našej celkom pochopiteľnej otázky.
Pán Mráz nás uistil, že pozná hudobnú produkciu pána Chrappu a uistil nás o všeobecnom neodmietaní ľudí s akýmkoľvek postojom, o ústretovom postoji a prijímaní všetkých ľudí: (čo nerozporujeme, otázka bola o organizovaní verejného podujatia eparchiou s osobnosťou, ktorá teraz produkuje hudbu s početnými extrémnymi vulgarizmami a pri jej propagácii používa satanistické symboly) „poznám jeho hudobnú produkciu a napriek tomu som ho sem pozval. Lebo je to človek, ktorého si vážim. Tak, ako si vážim ľudí, ktorí do chrámu nechodia, tak ako si vážim ľudí, ktorí na Cirkev nadávajú a nesúhlasia s jej učením, tak som pozval aj pána Chrappu…“, uviedol otec Mráz. Natíska sa mi otázka, či teda môžeme teda očakávať možno už v blízkej budúcnosti eparchiou usporiadavané diskusie aj s inými obdivuhodnými ľuďmi, ktorí možno na Cirkev nadávajú alebo dokonca nesúhlasia s jej učením, diskusie pred rovnako mladým publikom pýtajúcim si od hosťa rady, ako to bolo v tomto prípade.
Namiesto priamej odpovede, či organizovanie tejto diskusie na pôde eparchie so Štefanom Chrappom nemôže vysielať signál schválenia alebo odobrenia vulgárnosti alebo menšieho zla v našom prejave pre dosiahnutie dobrého cieľa, (protivojnovej rétoriky), sme však dostali protiotázku o vyhotovovaní záznamu.
Dokonca som to vnímala až ako útok, keď sa otec Mráz na to spýtal publika, či sa mu páči, že nahrávame. Po diskusii. Celú diskusiu to nebol problém. Odrazu namiesto odpovede sa odklonila pozornosť na to, či sa publiku páči alebo nepáči, že sa nahráva a pozornosť sa sústredila len na to, že oni nechcú byť nahrávaní.
Pôsobilo to na mňa absurne.
Potom, čo dlho neprichádzala odpoveď na našu otázku, naliehal Anton položením ďalšej otázky, či je to pozvanie vlastne v rámci synodality, pokrokom a našou budúcnosťou v Cirkvi? Otec Mráz: „Áno, poznáme hudbu pána Chrappu, rešpektujeme akú hudbu hrá a napriek tomu sme ho sem pozvali, lebo si ho vážime. A ja nehovorím o synodalite, hovorím o tom, že za týmto pozvaním pána Chrappu dnes si tu stojím.“ A obrátil sa na publikum: Povedzte vy, mladí ľudia, ktorí ste tu boli, čo si myslíte?“
Mladé publikum zaburácalo potleskom.
Toto sú plagáty s používaním satanistických symbolov na propagáciu tejto hudobnej produkcie, nižišie je Pištov text (vulgarizmy sme doplnili hviezdičkami)
Odmietnutí otcom – prijímame pána Chrappu s jeho svojským prejavom, ponúkneme mu priestor pred publikom na eparchii, veď prijímame všetkých….ale rozhovor pre tradičnú Misiu Fatima? „NIE, ĎAKUJEM“
Ďalší deň, 14. októbra, sa konala diskusia, tento krát už na pôde teologickej fakulty s s otcom biskupom Cyrilom Vasiľom, protosynklérom o. Mrázom a Štefanom Chrappom. Aj tejto sme sa zúčastnili. Keďže publikum pre krátkosť času nedostalo možnosť klásť otázky do mikrofónu, hoci bola táto možnosť na začiatku tejto diskusie spomenutá a prisľúbená Štefanom Chrappom pre tých, ktorí majú odvahu položiť otázku priamo. V závere diskusie preto moderátor povedal, že otec biskup bude prístupný i po skončení diskusie na naše otázky, ktoré sme nestihli položiť. Neprekvapilo nás to a potešili sme sa, veď je to prirodzené. V našej Cirkvi sa dnes toľko hovorí o synodalite, láske a prijímaní všetkých, môžeme sa pýtať a konverzovať. V našej katolíckej Cirkvi komunikujeme, že nechceme byť farizeji, dávame priestor všetkým bez ohľadu na ich presvedčenie, či prejav, dokonca aj keď je verejne známe, že je vysoko vulgárny, nerobíme rozdiely a prijímame všetkých, poskytujeme priestor pre tradičných aj netradičných katolíkov, všetci sme jedna rodina. Tak sme čakali, že sa aj nám dostane prijatia s láskou, ako Pištovi, ako aj liberálnym médiám, tak aj tradičným.
Bolesť, ktorú som však prežívala z omietnutia tradičnej Misie Fatima sa však dostavila veľmi rýchlo. Spomenula som si na slová láskavého predchádzajúceho biskupa, vladyku Milana Chautura, ktorý mi povedal svoj recept na prežívanie bolesti: Obetujem ju za tých, ktorí mi ubližujú, ktorí ma ohovárajú, ktorí mi bolesť spôsobujú. Tento recept som hneď aplikovala.
Preto i ja drahý otec biskup, moju bolesť z Vášho odmietnutia ako môjho otca, obetujem za Vás. Tradičnej katolíckej Misii Fatima ste rozhovor odmietli, no populárnemu Štefanovi Chrappovi ste vrúcne ponúkli priestor priamo na eparchii pred mladým publikom a rád sa podelili o jedno pódium na diskusii na teologickej fakute na druhý deň, ukázali ste, že nie je problém, že je veľmi známy svojou tvorbou plnou agresívneho vulgarizmu, želaním smrti nepriateľom, používaním na propagáciu množstvo satanistických symbolov. Prečo teda, ak prijímate všetkých, odmietate nás, svoje ďalšie duchovné deti? Ani my nie sme dokonalé. Privítali by sme otvorenosť, nie ich odstrkovanie. Nám nasledovne nebolo umožnené porozprávať sa, a to napriek tomu, že ste dokonca otec biskup po prvotnom osobnom oslovení najprv súhlasili s rozhovorom. A dokonca pred nami ste poskytovali rozhovor inému médiu, ktoré si ho nahrávalo. Keď sme prišli na rad my, do cesty nám vbehla istá správaním k nám antagonistická arogantná mladá žena (dosť ma prekvapovalo to cerenie zubov na mňa, ale pomyslela som si, že každý má svojský prejav) a dala pred nami otcovi biskupovi jasný signál, aby nás odmietol, čo otec biskup aj hneď urobil. Tu otázku a odpoveď vladyku Cyrila Vasiľa počujem znova a znova: „Pre ktoré je to médium?“ „Misia Fatima.“ „NIE, ĎAKUJEM“
JE toto tá synodalita? Sme takto skutočne prijímaní všetci, ako nás ubezpečoval otec Mráz, že sa s nami rád porozopráva a prijme nás? Aká odlišná to bola realita nasledujúci deň! Plná bolesti a sklamania, pretože predtým na diskusii otec biskup hovoril veľmi pekne a s nadšením som prijímala jeho pohľady, keď hovoril, že mladí už nechcú rýchlu liturgiu, že milujú tradičnosť, či keď vysvetľoval jednotu v rôznosti, tešila som sa, že máme takého otca, no hneď v zápätí s bolesťou som odchádzala po takomto zlovestnom zásahu.
S bolesťou preto, pretože môj rozhovor a moja jediná otázka bola myslená pre dobro, pre dôstojné a pradivé vysvetlenie postoja Cirkvi plného lásky ku každému a zároveň zachovania morálneho princípu, že účel nesvätí prostriedky. Naivne som dúfala, že otec biskup bude mať príležitosť sa k tomu pre Misiu Fatima vyjadriť.
Dvere eparchie sa otvárajú tvorcovi s vulgárnym prejavom, zatiaľ čo tradiční katolíci narážajú na odmietnutie a podozrievanie zo zlých úmyslov. Vnímanie tradičných katolíkov ako „farizejov“ je častá nálepka dnešného sveta. Kým moderný svet často zamieňa lásku s toleranciou akéhokoľvek správania bez ohľadu na hriech, vernosť náuke Ježiša Krista a morálnym zásadám (ako pravidlo „účel nesvätí prostriedky“) je nesprávne interpretovaná ako škrupulantstvo či nedostatok milosrdenstva. Trvanie na pravde však nie je farizejstvo ani pýcha – je presne naopak, je to vernosť Kristovi.
Naša odpoveď eparchii: Zákon a verejný priestor
Rada na otázku zástupcu eparchie odpovedám ešte raz a verím, že pri najbližšom videorozhovore odpoviete aj Vy nám:
Áno, nahrávať sme mohli.
Podujatie bolo verejné a konalo sa v priestore prístupnom pre verejnosť — vo vstupnom vestibule eparchiálneho úradu na Dominikánskom námestí 2A v Košiciach, priestore, ktorý sa bežne využíva na podobné aktivity.
Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka (č. 40/1964 Zb.):
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Zástupcu eparchie sme vopred na našu prítomnosť neupozornili, no ako sme si všimli, neurobil tak ani nikto iný z prítomných návštevníkov.
Otázky, ktoré zostávajú otvorené…
Nuž a záverom sa teda s vami, milí čitatelia podelím o otázky, ktoré sú stále otvorené.
Môže sa extrémne vulgárny prejav ospravedniť tým, že je zahalený do plášťa „protivojnovej iniciatívy“ s cieľom upozorniť na strašné zlo v spoločnosti?
Postavila eparchia populárneho tvorcu hudby známeho početnými vulgarizmami (nekultúrnym prejavom) do pozície vzoru v téme ako byť kultúrny, keď usporiadala túto diskusiu s ním ako jediným hosťom na pôde eparchie?
Celý večer sme čakali, že príde automaticky vysvetlenie, prečo na prednášku o kultúrnosti eparchia pozvala človeka so síce silne protivojnovým odkazom, no s extrémne nekultúrnym prejavom, ktorý dokonca v propagácii svojej hudby používa satanstké symboly. Namiesto vysvetlenia sme sa z úst otca Mráza dozvedeli absolútne uistenie, že jeho hudbu dobre pozná. Nuž dovoľte mi na záver ešte túto otázku, ktorá mi stále vrtá v hlave. Otec Mráz povedal, že eparchia vopred pripravila poslucháčov na diskusiu s Pištom Chrappom. Ako to urobila? A ako to mohla urobiť, keď nevedela, kto presne príde na verejnú diskusiu? Veď pozvánka bola pre kohokoľvek, ako sme prišli aj my.
Veríme, že situácia bude mať zdárne dokončenie a otcovská náruč sa otvorí aj pre nás, odstrkované deti, ktoré milujú ako otca biskupa, tak i brata Pištu a našu svätú katolícku apoštolskú Cirkev.
Pán Boh Vám žehnaj otec biskup Cyril Vasiľ.