Vymenovanie nového košického metropolitu, ku ktorému došlo po prijatí rezignácie arcibiskupa Bernarda Bobera, vyvolalo ohlas nielen na Slovensku, ale aj v zahraničných konzervatívnych katolíckych kruhoch. Svetové tradičné médiá, napríklad portál LifeSiteNews, vnímajú menovanie 52-ročného Mareka Forgáča s výraznými obavami a spájajú ho s kontroverznými trendmi súčasného pontifikátu.

Cesta od psychológie k arcibiskupskej stolici

Marek Forgáč, rodený Košičan (nar. 1974), bol za kňaza vysvätený v roku 1999. Po štúdiách psychológie na Pápežskej gréckokatolíckej univerzite v Ríme a získaní doktorátu zo sociálnej psychológie pôsobil v pastorácii mládeže a ako formátor v kňazskom seminári. V roku 2016 ho pápež František vymenoval za pomocného biskupa. Teraz preberá vedenie Košickej arcidiecézy.

Kontroverzie okolo Fiducia Supplicans a situatívnej etiky

Zahraničné konzervatívne médiá však upozorňujú na minulý hodnotový a pastoračný prístup nového arcibiskupa, predovšetkým v súvislosti s kontroverznou deklaráciou Fiducia Supplicans, ktorá umožňuje neliturgické požehnávanie párov v takzvaných neregulérnych situáciách, vrátane homosexuálnych zväzkov.

V júli 2024 v rozhovore pre časopis Nové Mesto biskup Forgáč uviedol, že na túto novinku „na Slovensku sme na to málo pripravení“. Rámcoval odpor voči tomuto dokumentu ako nedostatok „pripravenosti“. Kritici z radov teológov a tradicionalistov však zdôrazňujú, že vernosť nemennému učeniu Cirkvi a Božej pravde nie je problémom, ktorý treba „prekonávať“, ale základnou kresťanskou cnosťou.

Zvláštnu pozornosť konzervatívnych komentátorov pútajú aj jeho vyjadrenia k pastorácii:

„Áno, sú všeobecné normy, ale potrebujeme vidieť konkrétneho človeka, ktorý stojí pred nami. Jeho príbeh nám niekedy nemusí zapadať do konkrétneho paragrafu.“ uviedol Forgáč s tým, že synoda je „o stretnutí s človekom, nie s knihou“.

Kritické katolícke hlasy v tom vidia nebezpečný posun k situatívnej etike, ktorá stavia pastorálnu výnimku nad univerzálne a nezmeniteľné princípy prirodzeného a Božieho zákona.

Pripomienka učenia sv. Jána Pavla II.

Konzervatívni teológovia v reakcii na takéto pastorálne tendencie pripomínajú, že katolícka morálna teológia odpradávna rozlišuje medzi objektívne ťažkým hriechom (ktorý sa nemení v závislosti od osobných okolností) a subjektívnou vinou jednotlivca. Človeku treba pomáhať s láskou a súcitom, avšak bez spochybňovania Božieho zákona.

Ako vo svojej encyklike Veritatis Splendor zdôraznil svätý Ján Pavol II.:

„Zachovávanie Božieho zákona v určitých situáciách môže byť ťažké, mimoriadne ťažké, ale nikdy nie je nemožné.“

Prehliadanie či ignorovanie bezvýhradných morálnych noriem v pastorácii stavia do rizika to najcennejšie – spásu nesmrteľných duší.

Kontext menovaní nového pontifikátu

Analytici zo svetových konzervatívnych médií poukazujú aj na širší kontext episkopálnych nominácií v Cirkvi. Menovanie v Košiciach zasadzujú do línie rozhodnutí, pri ktorých sú do významných úradov povyšovaní preláti vyjadrujúci podporu kontroverzným ústupkom v oblastiach morálnej teológie, požehnávania nezväzkových párov či modernizmu.

Pre slovenských veriacich tak nastáva čas intenzívnej modlitby za nového arcibiskupa – aby pri vedení košickej arcidiecézy stál pevne na skale neporušenej katolíckej viery, tradície a pravdy, ktorú Cirkev stráži po stáročia.

zdroj: https://www.lifesitenews.com/analysis/pope-leo-names-bishop-who-backed-same-sex-blessings-as-archbishop/?utm_source=featured-news, https://nm.sk/pozehnavanie-parov-v-iregularnych-zvazkoch-na-slovensku-sme-nato-malo-pripraveni/