Biskup Schneider: „Nemôžeme pokračovať s Novus Ordo – nemôžeme. Nemôžeme pokračovať s očividnými vieroučnými nejednoznačnosťami niektorých tvrdení Druhého vatikánskeho koncilu. Musíme ich vyriešiť.“

Kazachstánsky pomocný biskup Athanasius Schneider v rozsiahlom rozhovore pre britský The Catholic Herald otvorene hovorí o prehlbujúcej sa kríze tradičnej liturgie, obmedzeniach zo strany Vatikánu a dôležitej úlohe, ktorú v dnešnej dobe zohráva FSSPX.

Pomocný biskup z Astany Athanasius Schneider sa v druhej časti svojho rozhovoru pre novinára Michaela Haynesa dotkol viacerých citlivých tém rezonujúcich v súčasnej Cirkvi. Hoci rozhovor prichádza v čase, keď tradičná svätá omša čelí novým obmedzeniam, biskup Schneider nezakrýva nádej a poukazuje na nadprirodzený rozmer diania v dnešnom mystickom tele Kristovom.

Svätá omša mimo múrov Vatikánu

Rozhovor vyšiel krátko pred konaním tradičnej púte Summorum Pontificum. Tohtoročný ročník sa však bude musieť zaobísť bez pontifikálnej svätej omše vo Vatikáne, čo predstavuje zmenu oproti vlaňajšku. Biskup Schneider, ktorý má túto omšu celebrovať v bazilike Santa Maria Maggiore, osobne odovzdal žiadosť organizátorov pápežovi Levovi XIV. počas súkromnej audiencie v decembri 2025. Podľa britského denníka však zamietavá odpoveď zo Štátneho sekretariátu dorazila až v auguste 2026.

Ani rok a pol po začiatku nového pontifikátu sa podľa biskupa situácia v porovnaní s opatreniami po dokumente Traditionis custodes takmer nezmenila. Reštrikcie naďalej trvajú a v niektorých diecézach dokonca dochádza k zatváraniu miest, kde bola stará liturgia doteraz povolená – postup, ktorý biskup otvorene nazýva „formou prenasledovania“. Pripomína, že pápeža žiadal o „veľkodušné gesto spoločné pre všetkých jeho veriacich“, no vyjadruje ľútosť nad tým, že vatikánski predstavitelia naďalej zaobchádzajú s pokladom starého obradu tak, akoby išlo o niečo nebezpečné.

„Dielo Božej Prozreteľnosti“

Biskup Schneider, ktorý v minulosti pôsobil ako apoštolský vizitátor pre Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX) z poverenia Svätej stolice, pozná pomery vo vnútri bratstva z prvej ruky. Podstata nezhôd podľa neho zostáva rovnaká už viac než päť desaťročí: Rím požaduje, aby bratstvo uznalo Druhý vatikánsky koncil ako plne v súlade s tradíciou a akceptovalo liturgickú reformu ako správnu.

Hierarcha však upozorňuje, že niektoré koncilové texty vykazujú „očividné nejednoznačnosti“. Pokiaľ ide o Novus Ordo, tvrdí, že obsahuje „veľmi jasné protestantské tendencie“ a oslabuje resp. podkopáva obetný charakter svätej omše, a to aj vtedy, keď sa slávi presne podľa predpisov. Poukazuje najmä na novozavedené modlitby ofertória a na 2. eucharistickú modlitbu. „Nemôžeme pokračovať s Novus Ordo – nemôžeme. Nemôžeme pokračovať s očividnými vieroučnými nejednoznačnosťami niektorých tvrdení Druhého vatikánskeho koncilu. Musíme ich vyriešiť,“ zdôrazňuje biskup.

Práve v tomto svetle vníma prácu Bratstva sv. Pia X. ako „dielo Božej Prozreteľnosti“. Úlohou FSSPX je podľa neho pripomínať Svätej stolici nutnosť vyjasniť „objektívne pochybné a dvojzmyselné“ koncilové vyhlásenia a reformovať Novus Ordo v duchu posvätnej tradície. Koncepciu tzv. hermeneutiky kontinuity označuje za „mentálnu akrobaciu či snahu o kvadratúru kruhu“. Rím preto vyzýva, aby poskytol „slobodu pre teologickú diskusiu“ a integroval FSSPX do cirkevného spoločenstva aspoň postupne, krok za krokom.

Prísnosť voči tradícii, zhovievavosť voči heterodoxii

Reakciu Vatikánu na nedávne kňazské vysviacky FSSPX vníma biskup Schneider kriticky; nestranný pozorovateľ by ju podľa neho mohol opísať ako „emocionálnu reakciu a prísny súd“, za ktorým stojí snaha potrestať bratstvo a eliminovať jeho vplyv.

Tento nekompromisný postoj porovnáva s prístupom k iným prípadom v Cirkvi – napríklad k antverpskému biskupovi, ktorý verejne oznámil, že nebude dodržiavať disciplínu celibátu, no nestretol sa so žiadnym napomenutím. Poukazuje tiež na „mimoriadnu veľkodušnosť“ prejavovanú voči čínskemu komunistickému režimu či nemeckej synodálnej ceste. Pýta sa, ako je možné diskriminovať niečo, čo sám svätý Ján Pavol II. vyhlásil za legitímne.

Biskup sa nezdráha použiť silné slová a tvrdí, že Svätá stolica do istej miery zažíva „nepriateľské prevzatie moci“ (hostile takeover). Situáciu prirovnáva k avignonskému pápežstvu – k akémusi „duchovnému exilu“ náuky a liturgie, ktorý sa však raz skončí. Podobne ako vtedy svätá Katarína Sienská či svätá Brigíta Švédska, aj dnes to budú podľa neho predovšetkým rodiny, mládež, kňazi a rehoľníci, ktorí svojou vernosťou prispejú k tomuto návratu, až kým Boh nedopraje svojej Cirkvi „stopercentne tradičných pápežov“.

zdroj: The Catholic Herald, Info Vaticana