Ešte donedávna rezonovali v katolíckom svete rozhodné slová kardinála Gerharda Müllera, ktorý otvorene volal po zrušení obmedzení pre tradičnú latinskú omšu, zavedených dokumentom Traditionis custodes. Kardinál s vážnosťou poukazoval na to, že práve túžba po neobmedzenom prístupe k starobylej liturgii privádza do náručia Kňazského bratstva sv. Pia X. toľko hľadajúcich veriacich. Výskumy pritom jasne preukázali, že drvivá väčšina diecéznych biskupov bola mimoriadne spokojná s implementáciou motu proprio Summorum Pontificum od Benedikta XVI., ktoré otváralo dvere tradičnej omši dokorán. Arcibiskup Georg Gänswein dodnes s dojatím spomína na hlboký zármutok, ktorý Benedikt XVI. prežíval vo svojom srdci po tom, čo sa dozvedel o plošných obmedzeniach tohto dedičstva.
Otázka, ktorú si dnes kladú mnohí verní katolíci, znie: akým smerom sa bude uberať budúcnosť našej liturgickej tradície?
Neohrozená línia Dikastéria pre bohoslužbu
Najnovšie vyhliadky však prinášajú pre priaznivcov tradičného rítu chladnú sprchu. Prefekt Dikastéria pre bohoslužbu a disciplínu sviatostí, kardinál Arthur Roche, sa v rozhovore pre britský týždenník The Tablet vyjadril nekompromisne. Vo svojom prvom verejnom vyhlásení k tejto pálčivej téme kategoricky vyhlásil, že nový svätý otec Lev XIV. neplánuje upravovať obmedzenia nastavené v Traditionis custodes a nepočíta s návratom k režimu Benedikta XVI.
The-Catholic-Corner-Cardinal-Roche-Says-the-Latin-Mass-Was-Just-a-Temporary-Accommodation
Rôzne ríty nerozbíjajú jednotu, pretože tie tu boli vždy, argumentuje Gerhard Müller
Anglický purpurát obhajoval postoj Svätej stolice najmä argumentom jednoty Cirkvi. Pripomenul, že najsvätejšia Eucharistia je sviatosťou jednoty. V reakcii na argumenty o potrebe liturgickej jednoty nemecký kardinál a bývalý prefekt Dikastéria pre náuku viery, Gerhard Müller, v tejto súvislosti pravidelne zdôrazňuje, že jednota viery sa nespája sjediným spôsobom slávenia svätej omše. Ako žiarivý príklad uvádza východné katolícke cirkvi, predovšetkým vznešený byzantský rítus, ale aj starobylý arménsky, maronitský, chaldejský či syro-malabarský rítus, ktoré sú v plnom spoločenstve s Rímom.
Nemecký purpurát dlhodobo a neúnavne poukazuje na fakt, že Katolícka cirkev vo svojej podstate nikdy nebola a ani nemôže byť uniformná, ale naopak, vždy žila z bohatstva rôznorodých liturgických tradícií. Kardinál Müller zároveň pripomína, že ani samotná Západná cirkev nebola v histórii liturgicky monolitná. Popri tradičnom rímskom ríte v nej po stáročia popri sebe v úplnej harmónii prekvitali aj iné latinské tradície — či už ide o starobylý ambroziánsky rítus v Miláne, mozarabský rítus v španielskej Tolede, alebo špecifické rehoľné ríty, akým je napríklad liturgická tradícia dominikánov či kartuziánov.
Voice-of-the-Vatican-Cardinals-Burke-and-Muller
Kardinál Roche odmietol obvinenia zo strany niektorých tradičných veriacich, ktorí hovoria o prenasledovaní. Rovnako zdôraznil, že hoci nepovažuje predkoncilovú liturgiu za chybnú, reforma po Druhom vatikánskom koncile bola nevyhnutná pre obnovenie misijného poslania Cirkvi a vyzdvihol nové chápanie účasti veriacich na bohoslužbe, pri ktorej už kňaz nekoná len v zastúpení zhromaždenia, ale celé pokrstené spoločenstvo sa aktívne zapája do eucharistického tajomstva spolu s ním.
Odložená debata
Kardinál Roche zostáva dlhodobo jedným z najhúževnatejších obhajcov práve obmedzení tradičnej omše. Už na januárovom mimoriadnom konzistóriu sa pokúsil presadiť túto tému do popredia, keď medzi kardinálmi rozdal rozsiahly dokument obhajujúci pokoncilové reformy a obmedzenia tradičných omší. Diskusia však bola vtedy odložená a z programu vypadla. čo bolo odôvodnené nedostatkom vyhradeného času na tak komplexnú tému..
Silnejúce hlasy za obnovu slobody liturgie
Hlasy volajúce po návrate k pokoju a tradícii však neumlčala ani prísna rétorika Ríma. Kardinál Gerhard Ludwig Müller sa opätovne nechal počuť, že obmedzenia nepriniesli žiadne pozitívne ovocie a naopak, len posilnili pozície FSSPX. Rovnako aj arcibiskup Gänswein verejne uviedol, že obmedzenie rozsahu Summorum Pontificum bolo krok vedľa a malo by sa napraviť, pričom pripomenul tiché utrpenie, ktoré pri správe o týchto obmedzeniach prežíval zosnulý Benedikt XVI.
Rozhovor pre The Tablet priniesol aj osobnejšie spomienky kardinála Rocheho na posledné chvíle pápeža Františka. Spomínal na svoj záverečný rozhovor so zosnulým pontifikom deň pred jeho odchodom na večnosť, keď sa František napriek odporúčaniam lekárov rozhodol vyjsť medzi veriacich na Svätopeterské námestie a po návrate vyriekol svoje posledné slová vďaky za to, že ho priviedli medzi ľudí. Prefekt sa dotkol aj dôležitosti nedeľnej svätej omše a potreby nekompromisne brániť ľudský život v duchu encykliky Humanae vitae.
Napriek neústupčivým vyjadreniam prefekta Dikastéria pre bohoslužbu však zostáva kľúčová vec stále otvorená. Samotný svätý otec Lev XIV. sa k tejto otázke zatiaľ osobne nevyjadril a nevydal žiadny oficiálny dokument. Slová kardinála Rocheho síce naznačujú kurz rímskej kúrie, no konečné slovo o osudoch tradičnej svätej omše bude mať v rukách výhradne nový Nástupca svätého Petra.
zdroj: Info Vaticana, The Tablet