Takže, priatelia, máme tu nové správy z Nemecka, centra katolíckej avantgardy, ktorá sa snaží pretlačiť „novoty“ do Cirkvi. Podľa teológa-aktivistu Michaela Brinkschrödera, ktorý je sám súčasťou LGBTQ+ agendy, synodálny proces vraj raketovo vystreľuje prijatie „queer“ osôb v Cirkvi!
Jeho radosť pramení z výsledkov správy RICE (Rainbow Index of Churches in Europe), na ktorej sa podieľal. Údajne v krajinách, kde sa synoda „aktívne rozvíja“, rastú indexy „inkluzívnosti“. Nemecko je so svojimi 37,5 bodmi (zo 47) v prvej desiatke a vedie katolícky rebríček.
Tomu sa hovorí úspech v pripájaní sa k duchu doby, nie k Duchu Svätému!
Kde je Synoda, tam sú… peniaze?
Brinkschröder hovorí o „takmer revolučnom“ náraste. A prečo je Nemecko také „queer-friendly“? Nuž, vraj za to môže pevná štruktúra „pastorácie LGBTQ“, s koordinátormi a dokonca s oficiálnym pomocným biskupom pre túto oblasť.
Očividne, keď sa do „pastorácie“ zapoja funkcionári a laické rady, ktoré majú vplyv na financie a politiku, ide to hneď rýchlejšie.
Opačný extrém? Zatiaľ stále tradične ladené krajiny ako Slovensko, Poľsko či Maďarsko, kde bol synodálny proces skôr „kozmetický“. Tu sa vraj hodnoty stagnovali. Samozrejme, v Nemecku je to znak progresu, v našich končinách skôr dôkaz, že ešte pevne stojíme na zemi a neplávame v ideologických oblakoch.
Väčšina členov biskupského zboru v týchto krajinách cielene neberie „inkluzívnosť“ ako prvoradú agendu a radšej sa držia overenej, 2000-ročnej Tradície, čo znamená, že tu zatiaľ stále prevláda „normálnosť“.
Čistý horor
Na druhej strane mince máme ten slávny Nemecký Synodálny Výbor, ktorý si schválil návrh stanov pre akúsi „Synodálnu konferenciu“. Akoby nestačil ten synodálny cirkus doteraz!
Kanonici a teológovia (tí, čo ešte používajú rozum a cirkevné právo) bijú na poplach. Kritizujú nejasnosti v stanovách a zámer, aby laickí funkcionári rozhodovali o rozpočte (cca 129 miliónov EUR ročne) Zväzu nemeckých diecéz. Jednoducho povedané: Laici s fantáziou by si mohli robiť „fantazijné projekty“ za spoločné peniaze!
Würzburgsky cirkevný právnik Heribert Hallermann tvrdí, že sa zámerne pracuje s nepresnosťami. Teológ Martin Brüske to nazýva „ekleziologicky beztvarý a škaredý útvar“, ktorý pripomína pseudoparlamentarizmus namiesto skutočnej rímskej synodality (spoločné počúvanie, modlitba a rozlišovanie pod autoritou biskupov). Vidina, že by „funkcionári“ kontrolovali biskupov a diktovali im, je čistý „Horor pre obyčajného katolíka“.
Pápežovo „Uvidíme“ a hrozba schizmy
A čo na to Vatikán? Pápež František na otázku, či schváli stanovy, odpovedal krypticky: „Uvidíme.“ To je upokojujúce, ale zároveň znepokojujúce. Upokojujúce, lebo to nie je okamžité áno. Znepokojujúce, lebo by to Vatikán mohol schváliť „pre svätý pokoj“ (čo je často najväčší nepokoj).
Od Vatikánu už pritom máme jasné vyhlásenia, že nikto nemá právo zriaďovať Synodálnu Radu, ktorá by odporovala biskupskej ústave Cirkvi. A že „Synodálna cesta“ nemôže záväzne nútiť biskupov a veriacich prijímať nové formy riadenia alebo nové smerovanie v náuke.
Zostáva nám len dúfať, že zostávajúci traja biskupi, ktorí sa do Synodálneho Výboru nezapojili, zostanú verní Tradícii. Ak by sa stalo, že by táto agenda skutočne získala plnú kontrolu nad financiami a náukou, niektorí kritici hovoria o morálnej povinnosti vystúpiť z cirkvi platiacej cirkevnú daň – a to je už strašidelný tieň schizmy.
Záver je jasný: Kým Nemecko oslavuje svoj 19 % skok k „queer-friendly“ úspechom a laickí funkcionári sa tešia na prístup k miliónom, verní katolíci prosia, aby Vatikán tento „Synodálny bludný cirkus“ rázne zastavil. Chceme návrat k Ceste, Pravde a Životu, nie k ideologickému hororu o novom zdaňovaní a pseudoparlamentarizme!