Kresťanskou verejnosťou otriasla tragická správa. Bývalá britská poslankyňa, neúnavná obhajkyňa nenarodeného života a tradičných hodnôt, Ann Widdecombeová, bola vo veku 78 rokov brutálne zavraždená vo svojom dome. Hoci miestna polícia spočiatku teroristický motív odmietala, vyšetrovanie nabralo dramatický obrat. Prípad oficiálne prevzala protiteroristická jednotka a britská polícia potvrdila, že útok na túto ikonickú katolícku političku vyšetruje ako akt terorizmu.
V súvislosti s týmto činom bol zadržaný 28-ročný muž pre podozrenie zo spáchania, prípravy a podnecovania teroristických činov. Táto tragédia opäť otvára pálčivú otázku bezpečnosti konzervatívnych kresťanských osobností v dnešnom nepriateľskom svete – obzvlášť po tom, čo bol pred niekoľkými rokmi islamistickým teroristom zavraždený iný verný pro-life poslanec Sir David Amess.
Žena, ktorá odmietla kompromis so svetom
Ann Widdecombeová nebola obyčajnou političkou. Bola hlasom svedomia v britskom parlamente, v ktorom pôsobila v rokoch 1987 až 2010, a neskôr v Európskom parlamente. Jej verný priateľ a bývalý anglikánsky kňaz Gavin Ashenden, ktorý rovnako ako ona konvertoval ku katolicizmu, položil zásadnú otázku: Stala sa Ann kresťanskou mučenicou a obetou boja za slobodu slova?
Jej verejný život bol totiž neoddeliteľný od jej hlbokej viery. Nikdy neschovávala svoje presvedčenie do súkromnej sféry.
Bojovníčka za život a nekompromisný hlas proti eutanázii
Ako dlhoročná členka najstaršej britskej pro-life organizácie, Spoločnosti pre ochranu nenarodených detí, bojovala proti potratom na všetkých frontoch. Podporovala legislatívu, ktorá by vyžadovala informovanie rodičov pri potratoch neplnoletých, usilovala sa o zníženie legálnej hranice pre potrat z 24 týždňov na 12 a vyhlásila, že ak by sa niekedy stala ministerkou zdravotníctva, nikdy by neudelila licenciu žiadnej potratovej klinike.
Rovnako rázne sa stavala proti kultúre smrti v podobe asistovanej samovraždy. Keď britský parlament nedávno prerokúval legislatívu o eutanázii, označila ju za plnú hrôz a varovala, že nie je možné zaviesť primerané záruky na ochranu duševne chorých, zdravotne postihnutých a krehkých starších ľudí.
Odpor voči LGBT diktatúre a politickej korektnosti
Widdecombeová patrila k najhlasnejším kritikom pretláčania LGBT agendy do legislatívy a školstva. Počas svojej politickej kariéry dôsledne hlasovala proti všetkým opatreniam na podporu tejto komunity vrátane snáh o zníženie veku súhlasu na homosexuálnu aktivitu z 21 na 18 a následne zo 18 na 16 rokov.
Svojimi vyjadreniami v roku 1998 ostro zasiahla vtedajšiu labouristickú vládu Tonyho Blaira.
- Odhalenie progresívneho žargónu: Prorocky varovala, že celý tento odporný biznis nakoniec vládni predstavitelia zahalia do politicky korektného žargónu rovnakých práv a potreby rešpektovať sexuálnu orientáciu jednotlivca.
- Kritika sodomie v zákone: Widdecombeová otvorene upozornila, že jednou z rôznych hrôz, pre ktoré si Blairovu vládu pravdepodobne budeme pamätať, bude to, že schválila sodomiu už od veku 16 rokov.
Nekompromisne odmietala homosexuálne „manželstvá“, rodové sebaurčenie či propagáciu homosexuality na školách. Bránila právo ľudí na konverznú terapiu s argumentom, že v krajine môže vyhľadať psychoterapeutickú pomoc ktokoľvek a na čokoľvek, okrem homosexuálov, ktorí už nechcú byť homosexuálmi. Kritizovala zvrátenú logiku dnešnej doby, kedy systém bez váhania preplatí operácie, nákladnú tranzíciu a poradenstvo komukoľvek, kto pochybuje o svojom pohlaví, zatiaľ čo homosexuálom, ktorí o zmenu svojej orientácie sami stoja a hľadajú odbornú pomoc, ju pod hrozbou umlčovania psychoterapeutov zakazuje.
Priťahovaná Pravdou: Cesta do katolíckej Cirkvi a Útek z hmly kompromisov
Cesta Ann Widdecombeovej k svätej katolíckej viere bola hlboko premysleným krokom. Hoci vyrastala v evanjelickej rodine a v mladosti prešla obdobím agnosticizmu, neskôr zakotvila v anglikánskej cirkvi. V roku 1993 však urobila radikálne rozhodnutie a konvertovala na katolicizmus, čomu hovorila najlepšie životné rozhodnutie.
Anglikánsku cirkev vinila z toho, že obetovala vieru duchu doby a svoje vyznanie viery vymenila za lacný kompromis. Kvapkou, ktorá pre ňu preplnila pohár trpezlivosti, bolo rozhodnutie anglikánskej cirkvi svätiť ženy za kňažky. Sama sa vyjadrila, že toto rozhodnutie bolo len vyvrcholením jej dlhoročného sklamania z toho, ako anglikáni robili kompromisy úplne vo všetkom.
V rozhovore pre katolícku televíziu EWTN vysvetlila, že na katolicizme ju priťahuje jasné rozlišovanie medzi pravdou a ložou, správnym a nesprávnym či hriechom a cnosťou. Dodala, že v katolíckej Cirkvi na rozdiel od tej anglikánskej neexistuje nekonečné vyhýbanie sa priamym odpovediam.
„To úžasné na katolicizme je, že nerobí kompromisy – niečo je buď pravda, alebo lož. Je to správne, alebo nesprávne. Je to hriech, alebo to hriech nie je. Neexistuje tam to nekonečné vyhýbanie sa priamej odpovedi, aké zažijete v anglikánskej cirkvi,“ vysvetlila neskôr v rozhovore pre televíziu EWTN.
Vernosť liturgii
Jej láska k Cirkvi nebola len formálna. V roku 2004 napísala pamflet s názvom The Mass is a Mess (Omša je chaos), v ktorom kritizovala banalitu moderných anglických prekladov novej svätej omše a poukazovala na ich teologické nedostatky. Uvedomovala si, že moderný doktrinálny úpadok ide ruka v ruke s liturgickým úpadkom.
Za svoje zásluhy v politickom a verejnom živote ju pápež Benedikt XVI. v roku 2013 vymenoval za Dámu Rádu svätého Gregora Veľkého.
Zostáva príkladom
Hoci svet stráca odvážnu bojovníčku, tradičná katolícka komunita získava v Ann Widdecombeovej príklad pevnej, nekompromisnej viery, ktorá sa nezľakla ani vyhrážok, ani nenávisti moderného sekulárneho sveta.
Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti. Nech odpočíva v pokoji.
zdroje: kath.net, LSN