Pred desiatimi rokmi, 24. októbra 2015, utíchlo srdce jedného z najväčších hrdinov slovenskej viery a odporu proti komunizmu – kardinála Jána Korca. Tento Jezuita a tajne vysvätený biskup v totalitnom Československu sa dožil 91 rokov a jeho život dodnes obdivujú aj neveriaci ako hrdinské svedectvo viery a nezlomnosti.
Tajná vysviacka
Ján Korec sa narodil v roku 1924 do demokratického Československa, no jeho osud drasticky zmenil rok 1948 a nástup komunistického režimu. Vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a bol vysvätený za kňaza.
Komunisti si dali za cieľ systematicky potlačiť silnú Katolícku cirkev. Biskupi putovali do väzenia alebo boli umlčaní, rehole rozpustené, majetok zhabaný. V takejto beznádejnej situácii bol v roku 1951, vo veku iba 27 rokov, tajne vysvätený za biskupa. Bol tak istý čas najmladším biskupom na svete. Neskôr sa stal zase najstarším aktívne slúžiacim biskupom.
Keď režim jeho identitu odhalil, nasledovalo zatknutie a obvinenie z „vlastizrady“. Dostal 12 rokov väzenia. Po prepustení mu bolo povolené len manuálne pracovať, čo mu prinieslo priliehavú prezývku: „biskup v montérkach“.
Napriek neustálemu sledovaniu a hrozbám však neustal vo svojej tajnej misii. S nasadením vlastnej slobody a života tajne vysvätil približne 120 kňazov.
Život v šepote
Korec musel byť mimoriadne opatrný. Na to, aby ho neodhalili odpočúvacie zariadenia, volil až špionážne opatrenia:
- Pri stretnutí s hosťami vo svojom byte niekedy šepkal cez plastovú trubicu – jedna osoba hovorila do jedného konca, druhá počúvala na druhom.
- Zapínal televíziu aj rádio, aby prekryl hlasy a znemožnil odpočúvanie.
V roku 1969 mu bolo umožnené vycestovať do Ríma. Prijal ho pápež Pavol VI. Korec neskôr spomínal: „Dal mi svoj prsteň, zlatý pektorál, mitru a berlu, ktoré dostal ako milánsky arcibiskup… Povedali mi, že to bola historická udalosť – nikdy predtým sa to nestalo.“
Prelial krv a atrament
Bol kľúčovou postavou v budovaní podzemnej cirkvi. Spolu s disidentmi Silvestrom Krčmérym a Vladimírom Juklom pomáhal vytvárať sieť malých modlitebných skupín v Bratislave, ktoré vychovávali mladých ľudí vo viere počas nepriateľského režimu.
Napriek tvrdým reštrikciám sa stal najplodnejším slovenským autorom samizdatu (podzemnej literatúry). Písal o teológii, filozofii a spoločnosti, hoci mu úrady neustále sťažovali prístup k informáciám. Historik Ján Šimulčík o ňom trefne povedal: „Prelial krv a atrament.“
Po páde komunizmu v roku 1989 pokračoval v písaní a celkovo bol autorom asi 70 kníh, z ktorých boli mnohé preložené.
Odkaz nezlomného svedka
V roku 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa Nitry (najstaršej diecézy v slovanskom svete) a v roku 1991 ho učinil kardinálom.
Vysokou poctou bolo aj pozvanie viesť v roku 1998 duchovné cvičenia pre Rímsku kúriu.
Korec sám s pokorou reflektoval svoj život: „Po 50 rokoch života v katakombách, po rokoch civilného života ako robotník v továrňach a väzniciach, nie som v stave predstaviť ani veľké vízie sveta, ani teologicky prepracované úvahy. Môžem len to, o čo sa usilujem od roku 1951, počas 48 rokov biskupského povolania… predstaviť niektoré pravdy, tajomstvá, situácie, myšlienky – byť jednoduchým svedkom viery a oddanosti Tomu, ktorý si nás vyvolil…“
Dokonca aj predchádzajúci pápež o ňom v roku 2021 dojemne vypovedal:
„Vždy ma zasiahne jeden incident z histórie Korca. Bol to jezuitský kardinál, prenasledovaný režimom, uväznený a odsúdený na nútené práce, až kým neochorel. Keď prišiel do Ríma na Jubilejný rok 2000, išiel do katakomb a zapálil sviečku za svojich prenasledovateľov a prosil o milosrdenstvo pre nich. Toto je Evanjelium! Rastie v živote a v histórii prostredníctvom pokornej a trpezlivej lásky.“
zdroj: Bohumil Petrík, Katolícka Tlačová Agentúra