Vláda Andorry a Svätá stolica sa v stredu 22. októbra stretli vo Vatikáne, aby pokračovali v inštitucionálnom dialógu o možnej dekriminalizácii potratov v Andorrskom kniežatstve.
Na stretnutí sa zúčastnili predseda vlády Xavier Espot, minister pre inštitucionálne vzťahy Ladislau Baró a veľvyslanec pri Svätej stolici Carles Álvarez, pričom za Vatikán rokoval kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár.
Obe strany potvrdili svoj „spoločný záväzok“ naďalej konštruktívne pracovať s cieľom v najbližších mesiacoch pripraviť návrh legislatívneho textu. Oficiálne komuniké uvádza, že táto záležitosť predstavuje „veľkú právnu, inštitucionálnu a sociálnu zložitosť“ a vyžaduje si „starostlivý a precízny“ technický rozvoj.
V tieni ústavnej dilemy
Situácia v Andorre presahuje bežnú administratívnu otázku. Kniežatstvo má jedinečnú ústavnú štruktúru, v ktorej jedným z dvoch spolukniežat je urgellský biskup. Tento cirkevný spoluknieža má ústavnú povinnosť schváliť akýkoľvek zákon prijatý Generálnou radou (andorrským parlamentom), vrátane zákona, ktorý by dekriminalizoval potraty.
Táto ústavná podmienka vytvára morálnu a právnu dilemu: buď sa zachová súčasný ústavný rámec, alebo sa obetuje princíp obrany života, ktorý Cirkev považuje za nespochybniteľný.
V tomto kontexte je dialóg Ríma paradoxný. Hoci sa na ňom Vatikán zúčastňuje, zatiaľ sa jasne nevyjadril, že potrat neumožňuje žiadnu „kompatibilitu“. Komunikuje sa v termínoch „rovnováhy“, „inštitucionálnych štruktúr“ a „sociálnej zložitosti“.
Únik cez diplomatický jazyk
Už počas svojej návštevy v roku 2023 označil kardinál Parolin túto tému za „veľmi komplexnú“, pričom zdôraznil, že je potrebné k nej pristupovať „diskrétne a múdro“. Tieto elegantné diplomatické formulácie však v praxi znejú ako teologické vyhýbanie sa so zamatovou diplomaciou. V prípade legalizácie potratov by sa od najbližšieho spolupracovníka pápeža očakávala skôr jasná definícia postoja než diskrétnosť.
Vláda Andorry a Svätá stolica vyjadrili želanie „nájsť riešenie, ktoré by umožnilo zladiť zachovanie inštitucionálnej štruktúry krajiny a pokrok v uznávaní práv žien.“ Snáď sa tým len nemyslí, že žene by malo prislúchať právo zabíjať život, ktorý v nej už existuje!
Svätá stolica sa, verná svojmu nedávnemu štýlu, uchyľuje k dialógu, akoby dialóg samotný bol teologickou cnosťou. Avšak nekonečný dialóg riskuje, že sa stane umením hovoriť veľa, aby sa nepovedalo nič. Riziko v tomto prípade nie je sémantické, ale morálne: že obrana života sa rozpustí v starostlivo pripravených komuniké, aby sa nikto neurazil.
Pasca „kompatibility“
Andorrské komuniké končí hľadaním „kompatibilného riešenia“ medzi štátnou štruktúrou a uznávaním práv žien. V preklade: zákon, ktorý by umožnil potraty, bez toho, aby to vyzeralo, že ho biskup schvaľuje. Odhaľuje sa zásadný rozpor: nemôže existovať kompatibilita medzi právom zabiť a právom žiť.
Zabíjanie života sa nestane prijateľné len preto, že bude regulované s „technickou zložitosťou“ alebo sprevádzané slovnou opatrnosťou.
Zatiaľ čo sa hľadajú „kompatibilné vzorce“, rastie nekonzistentnosť: Vláda katolíckej krajiny sa snaží legalizovať potraty za asistencie tých, ktorí by jej mali láskyplne no pevne odkomunikovať, že zabíjanie života nie je tolerantné ani voči ženám a je kruté a beštiálne k nim a ich potomstvu, živým počatým deťom.
zdroj: Info Vaticana